Previous Verse
Next Verse

Shloka 88

The Account of Kāṣṭhīlā (Kāṣṭhīlā-ākhyāna) within the Mohinī Narrative

तस्यास्तु रुदितं श्रुत्वा तस्य भार्या हि राक्षसी । आजगाम त्वरायुक्ता यत्रासौ राक्षसः स्थितः ॥ ८८ ॥

tasyāstu ruditaṃ śrutvā tasya bhāryā hi rākṣasī | ājagāma tvarāyuktā yatrāsau rākṣasaḥ sthitaḥ || 88 ||

Al oír su llanto, aquella rākṣasī—su esposa—acudió presurosa al lugar donde moraba ese rākṣasa.

तस्याःof her
तस्याः:
सम्बन्ध (षष्ठी/Genitive relation)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः (Genitive/षष्ठी), एकवचनम्; सर्वनाम-रूपम्
तुbut/indeed
तु:
सम्बन्ध (निपात/particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपातः/अव्ययम्; विरोध/विशेषार्थकः (but/indeed)
रुदितम्crying/weeping
रुदितम्:
कर्म (श्रुत्वा—what was heard)
TypeNoun
Rootरुदित (कृदन्त-प्रातिपदिक; √रुद् (धातु) + क्त)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (Accusative/द्वितीया), एकवचनम्; क्त-प्रत्ययान्तं भूतकर्मणि कृदन्तम्
श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
क्रियाविशेषण (पूर्वकालनिर्देश)
TypeIndeclinable
Root√श्रु (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययम् (Gerund/Absolutive); पूर्वकालिकक्रिया (having heard)
तस्यof him
तस्य:
सम्बन्ध (षष्ठी/Genitive relation)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः (Genitive/षष्ठी), एकवचनम्; सर्वनाम-रूपम्
भार्याwife
भार्या:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootभार्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः (Nominative/प्रथमा), एकवचनम्
हिindeed
हि:
सम्बन्ध (निपात/particle)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपातः/अव्ययम्; हेत्वर्थ/निश्चयार्थकः (indeed/for)
राक्षसीshe-demon (rakshasi)
राक्षसी:
कर्ता (apposition to भार्या)
TypeNoun
Rootराक्षसी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः (Nominative/प्रथमा), एकवचनम्
आजगामcame
आजगाम:
क्रिया (मुख्यक्रिया)
TypeVerb
Root√गम् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect/लिट्), प्रथमपुरुषः (3rd person/प्रथम), एकवचनम्; परस्मैपदम्
त्वरायुक्ताhastening/with haste
त्वरायुक्ता:
विशेषण (कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootत्वरा + युक्त (कृदन्त-प्रातिपदिक; √युज् (धातु) + क्त)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; तृतीया-तत्पुरुषः (त्वरया युक्ता = endowed with haste)
यत्रwhere
यत्र:
अधिकरण (Locative sense/स्थान)
TypeIndeclinable
Rootयत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्ययम् (relative adverb of place)
असौthat (one)
असौ:
कर्ता (of स्थितः)
TypeNoun
Rootअसद्/अदस् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; सर्वनाम-रूपम्
राक्षसःdemon (rakshasa)
राक्षसः:
कर्ता (apposition to असौ)
TypeNoun
Rootराक्षस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
स्थितःstood/was standing
स्थितः:
क्रिया (अवस्थावाचक/participial predicate)
TypeVerb
Rootस्थित (कृदन्त-प्रातिपदिक; √स्था (धातु) + क्त)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; क्त-प्रत्ययान्तः भूतकर्मणि/भूतभावे; विधेय-विशेषणरूपेण (was standing)

Narrator (within the Narada Purana’s ongoing narration; specific dialogue speaker not explicit in this verse)

Vrata: none

Rasa: {"primary_rasa":"karuna","secondary_rasa":"bhayanaka","emotional_journey":"A woman’s cry is heard, triggering urgent movement toward a tense domestic confrontation."}

R
rākṣasa
R
rākṣasī

FAQs

It marks a turning point in a Purāṇic narrative: actions and consequences unfold swiftly, emphasizing how strong emotions and attachments drive immediate karmic responses within the story-world.

This specific verse is narrative rather than devotional instruction; indirectly, it sets up the dramatic context in which later refuge, prayer, or dharmic resolution may arise—common in Mahātmya sections that ultimately redirect attention to sacred places and divine protection.

No explicit Vedāṅga teaching (like Vyākaraṇa, Jyotiṣa, or Kalpa) appears in this line; it functions as straightforward narrative Sanskrit describing cause (hearing weeping) and effect (rushing to the spot).