Vasiṣṭha-gamana
Vasiṣṭha’s Departure / The Episode of Sagara
श्रुत्वा राजा स्वराज्यं निजगुरुमवजित्यारिभिः संगृहीतं मात्रा सार्द्धं प्रयान्तं वनमतिगहनंस्वर्गतं तं च तस्मिन् / शोकाविष्टः सरोषं सकलरिपुकुलोच्छित्तये सत्प्रतिज्ञश्चके सद्यः प्रतिज्ञां परिभवमनलं सोढुमिक्ष्वाकुवंश्यः
śrutvā rājā svarājyaṃ nijagurumavajityāribhiḥ saṃgṛhītaṃ mātrā sārddhaṃ prayāntaṃ vanamatigahanaṃsvargataṃ taṃ ca tasmin / śokāviṣṭaḥ saroṣaṃ sakalaripukulocchittaye satpratijñaścake sadyaḥ pratijñāṃ paribhavamanalaṃ soḍhumikṣvākuvaṃśyaḥ
El rey oyó que los enemigos, tras ultrajar a su propio maestro, le habían arrebatado el reino; aquel, junto con su madre, partió a una selva espesísima y allí mismo ascendió al cielo. Afligido por el dolor y encendido en ira, el descendiente de Ikṣvāku no pudo soportar el fuego de la afrenta y, al instante, hizo un voto firme para exterminar a todo el linaje enemigo.