Reṇukā-vilāpa and the Aftermath of Jamadagni’s Slaying (अर्जुनोपाख्यान-प्रसङ्गः)
विललाप च सात्यर्थं धरणीधूलिधूसरा / अश्रुपूर्ममुखी दीना पतिता शोकसागरे
vilalāpa ca sātyarthaṃ dharaṇīdhūlidhūsarā / aśrupūrmamukhī dīnā patitā śokasāgare
Cubierta del polvo de la tierra, con el rostro colmado de lágrimas, abatida y hundida en un océano de pena, se lamentó con extremo dolor.