Previous Verse
Next Verse

Shloka 10

इक्ष्वाकुवंश-प्रसङ्गः, पुरंजय-दैवसाहाय्य-कथा, युवनाश्व-मांधातृ-उत्पत्तिः, सौभरि-वैराग्योपदेशः

स चेक्ष्वाकुर् अष्टकायाम् उत्पाद्य श्राद्धार्हं मांसम् आनयेति विकुक्षिम् आज्ञापयाम् आस । स तथेति गृहीताज्ञो वनम् अभ्येत्यानेकान् मृगान् हत्वातिश्रान्तो ऽतिक्षुत्परीतो विकुक्षिर् एकं शशम् अभक्षयत् । शेषं च मांसम् आनीय पित्रे निवेदयाम् आस ॥

sa cekṣvākur aṣṭakāyām utpādya śrāddhārhaṃ māṃsam ānayeti vikukṣim ājñāpayām āsa | sa tatheti gṛhītājño vanam abhyetyānekān mṛgān hatvātiśrānto 'tikṣutparīto vikukṣir ekaṃ śaśam abhakṣayat | śeṣaṃ ca māṃsam ānīya pitre nivedayām āsa ||

When Aṣṭakā was to be honored, Ikṣvāku commanded Vikukṣi: “Bring meat fit to be offered in the śrāddha.” Accepting his father’s order, Vikukṣi went into the forest and, after killing many deer, became utterly exhausted and tormented by hunger. Overcome by that craving, he ate one hare himself; then he brought back the remaining meat and presented it to his father.

सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), एकवचन
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
इक्ष्वाकुःIkṣvāku
इक्ष्वाकुः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootइक्ष्वाकु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
अष्टकायाम्on the Aṣṭakā (ancestral rite day)
अष्टकायाम्:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootअष्टका (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (7th/Locative), एकवचन
उत्पाद्यhaving procured
उत्पाद्य:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootउत्+पद् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (gerund/absolutive), ‘having produced/obtained’
श्राद्धार्हम्fit for śrāddha
श्राद्धार्हम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootश्राद्ध+अर्ह (प्रातिपदिक); श्राद्ध-अर्ह (समास)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन; कर्मविशेषण
मांसम्meat
मांसम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमांस (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
आनयbring
आनय:
Prayojaka (Command/आज्ञा)
TypeVerb
Rootआ+नी (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), मध्यम-पुरुष (2nd person), एकवचन
इतिthus
इति:
Sambandha (Quotation marker/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउद्धरण/वाक्य-समाप्ति सूचक अव्यय (quotative particle)
विकुक्षिम्Vikukṣi
विकुक्षिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootविकुक्षि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
आज्ञापयाम्(he) commanded
आज्ञापयाम्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootआ+ज्ञा (धातु) (णिच् causative)
Formलिट्-लकार (Perfect), उत्तम-पुरुष (1st person), एकवचन; परस्मैपद; ‘I commanded’
आसwas (used as auxiliary)
आस:
Kriya (Auxiliary/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन; सहायक-क्रिया (auxiliary)
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
तथाso; in that manner
तथा:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formरीति/प्रकारवाचक अव्यय (adverb)
इतिthus
इति:
Sambandha
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउद्धरणार्थक अव्यय (quotative)
गृहीताज्ञःhaving received the command
गृहीताज्ञः:
Karta (Subject qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootगृहीत+आज्ञ (कृदन्त+प्रातिपदिक); गृहीत-आज्ञ (समास)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (past passive participle) ‘having received the order’
वनम्to the forest
वनम्:
Karma (Goal/कर्म)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
अभ्येत्यhaving gone to
अभ्येत्य:
Purvakala
TypeVerb
Rootअभि+इ (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (gerund), ‘having gone/approached’
अनेकान्many
अनेकान्:
Karma (Object qualifier/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootअनेक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; कर्मविशेषण
मृगान्deer/animals
मृगान्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमृग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
हत्वाhaving killed
हत्वा:
Purvakala
TypeVerb
Rootहन् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (gerund), ‘having killed’
अतिश्रान्तःvery tired
अतिश्रान्तः:
Karta (Subject qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootअति+श्रान्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
अतिक्षुत्परीतःovercome by great hunger
अतिक्षुत्परीतः:
Karta (Subject qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootअति+क्षुत्+परीत (प्रातिपदिक); अति-क्षुत्-परित (समास)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘overcome by excessive hunger’
विकुक्षिःVikukṣi
विकुक्षिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविकुक्षि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
एकम्one
एकम्:
Karma (Object qualifier/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootएक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कर्मविशेषण
शशम्hare/rabbit
शशम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
अभक्षयत्ate
अभक्षयत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभक्ष् (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect/Past), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
शेषम्the remaining
शेषम्:
Karma (Object qualifier/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootशेष (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कर्मविशेषण
and
:
Sambandha
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
मांसम्meat
मांसम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमांस (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
आनीयhaving brought
आनीय:
Purvakala
TypeVerb
Rootआ+नी (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (gerund), ‘having brought’
पित्रेto (his) father
पित्रे:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootपितृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी-विभक्ति (4th/Dative), एकवचन
निवेदयाम्offered/presented
निवेदयाम्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootनि+विद् (धातु) (णिच् causative)
Formलिट्-लकार (Perfect), उत्तम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद; ‘I presented/offered’
आसwas (auxiliary)
आस:
Kriya (Auxiliary/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन; सहायक-क्रिया

Sage Parāśara (narrating) to Maitreya

Concept: Ritual duty (śrāddha) is compromised when the offering is touched by personal consumption driven by craving.

Vedantic Theme: Dharma

Application: Keep clear boundaries between personal gratification and duties performed for ancestors/others; practice restraint when entrusted with sacred tasks.

Vishishtadvaita: Dharma is treated as a real, God-ordered mode of life within the world that supports devotion and social order.

Vamsha: Surya

Key Kings: Ikshvaku, Vikukshi, Ashtaka

I
Ikṣvāku
V
Vikukṣi (Śaśāda)
A
Aṣṭakā (Śrāddha observance)

FAQs

It frames the event as an ancestral rite where offerings must be ritually fit; Vikukṣi’s act becomes a moral-ritual breach within a royal lineage narrative.

Through a concrete royal episode: even a prince entrusted with sacred duty can falter under bodily hunger, showing how dharma tests self-restraint and purity in action.

Though Vishnu is not named in the verse, the Purana’s dynasty history is told as part of Vishnu’s sovereign ordering of the world—where kingship, rites, and moral law operate under the Supreme’s cosmic governance.