Previous Verse
Next Verse

Shloka 29

हिरण्यकशिपोः क्रोधः तथा देवप्रजाकदनम् — Hiraṇyakaśipu’s Wrath and the Affliction of Devas and Beings

दृष्टस्स दैत्यैरतुलप्रभावस्ते रेभिरे ते हि तथैव सर्वे । सिंहं च तं सर्वमयं निरीक्ष्य प्रह्लादनामा दितिजेन्द्रपुत्रः । उवाच राजानमयं मृगेन्द्रो जगन्मयः किं समुपागतश्च

dṛṣṭassa daityairatulaprabhāvaste rebhire te hi tathaiva sarve | siṃhaṃ ca taṃ sarvamayaṃ nirīkṣya prahlādanāmā ditijendraputraḥ | uvāca rājānamayaṃ mṛgendro jaganmayaḥ kiṃ samupāgataśca

When the Daityas beheld that being of incomparable might, they all roared as one. Gazing upon that lion who seemed the very embodiment of all existence, Prahlāda—the son of the Daitya-king—spoke: “What is this lion, formed of the sovereign principle and pervading the universe, that has now arrived?”

दृष्टः(was) seen
दृष्टः:
कर्मणि-भाव (Passive predicate/कर्मणि)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त (Past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘seen’
सःhe
सः:
कर्म (Object in passive/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सर्वनाम
दैत्यैःby the demons
दैत्यैः:
कर्ता (Agent in passive/कर्ता)
TypeNoun
Rootदैत्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (Instrumental/3rd), बहुवचन
अतुल-प्रभावःof incomparable power
अतुल-प्रभावः:
विशेषण (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअतुल + प्रभाव (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय: अतुलः प्रभावः यस्य; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण (qualifying ‘सः’)
तेthey
ते:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; सर्वनाम
रेभिरेroared/cried out
रेभिरे:
क्रिया (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootरभ् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd), बहुवचन; आत्मनेपद; ‘cried out/roared’
तेthose (same)
ते:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; पुनरुक्ति (emphatic)
हिindeed
हि:
सम्बन्ध (Discourse particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (particle), अव्यय; हेत्वर्थ/निश्चयार्थ
तथाthus
तथा:
क्रियाविशेषण (Adverbial modifier/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय (adverb): ‘thus/so’
एवjust/indeed
एव:
सम्बन्ध (Emphasis/निपात)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय (emphatic particle)
सर्वेall
सर्वे:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
सिंहम्the lion
सिंहम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootसिंह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
and
:
समुच्चय (Coordinator/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
तम्that (one)
तम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; सर्वनाम
सर्व-मयम्all-pervading/consisting of all
सर्व-मयम्:
विशेषण (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व + मय (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष: सर्वेण मयम्/सर्वमयः; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण (qualifying ‘सिंहम्/तम्’)
निरीक्ष्यhaving looked at
निरीक्ष्य:
क्रियाविशेषण (Adverbial modifier/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootनि-ईक्ष् (धातु)
Formक्त्वान्त (Absolutive/Gerund), अव्ययभाव; धातु: ईक्ष्, उपसर्ग: नि-; ‘having observed’
प्रह्लाद-नामnamed Prahlāda
प्रह्लाद-नाम:
विशेषण (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्रह्लाद + नामन् (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष: प्रह्लादः नाम यस्य; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण (qualifying ‘दितिजेन्द्रपुत्रः’)
दितिजेन्द्र-पुत्रःson of the lord of the Diti-born (Daityas)
दितिजेन्द्र-पुत्रः:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootदिति + इन्द्र + पुत्र (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (षष्ठी-तत्पुरुष): दितेः इन्द्रस्य पुत्रः; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
क्रिया (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; परस्मैपद
राजानम्to the king (addressing)
राजानम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootराजन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
अयम्this (one)
अयम्:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सर्वनाम
मृगेन्द्रःthe lord of beasts (lion)
मृगेन्द्रः:
सम्बोधन/कर्ता (Apposition/कर्ता)
TypeNoun
Rootमृग + इन्द्र (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष: मृगाणाम् इन्द्रः; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
जगत्-मयःworld-embodied
जगत्-मयः:
विशेषण (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootजगत् + मय (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष: जगता मयः/जगन्मयः; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण (qualifying ‘मृगेन्द्रः/अयम्’)
किम्why?/what?
किम्:
सम्बन्ध (Interrogative/प्रश्न)
TypeIndeclinable
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रश्नार्थक अव्यय (interrogative particle)
समुपागतःhas come/arrived
समुपागतः:
क्रियाविशेषण/विशेषण (Predicative qualifier/विशेषण)
TypeVerb
Rootसम्-उप-आ-गम् (धातु)
Formक्त (Past active participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; धातु: गम्, उपसर्गाः: सम्-उप-आ-; ‘having come/arrived’
and
:
समुच्चय (Coordinator/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)

Suta Goswami (narrating the Yuddhakhaṇḍa account to the sages)

Tattva Level: pati

Shiva Form: Bhairava

D
Daityas
P
Prahlada
M
Mrigendra (lion-form, cosmic manifestation)

FAQs

The verse highlights a vision of the Divine as jaganmaya—pervading all—evoking both fear and reverence; it points to the Shaiva insight that the Lord’s manifested (saguna) form can reveal the all-pervasive supreme reality that underlies conflict and cosmos alike.

Like the Liṅga, which signifies the limitless Pati beyond form while being worshiped in form, the ‘all-made lion’ is a saguna epiphany that directs the mind to the formless, all-pervading sovereignty of Shiva who contains and transcends the universe.

A practical takeaway is jaganmaya-dhyāna—meditating on Shiva as all-pervading while repeating the Pañcākṣarī (Om Namaḥ Śivāya), and offering bhasma (Tripuṇḍra) as a reminder that all forms arise and dissolve in the Lord.