Next Verse

Shloka 1

Gautama–Ahalyā-Upākhyāna: Durbhikṣa, Tapas, and Varuṇa’s Boon (गौतमाहल्योपाख्यानम्)

सूत उवाच । श्रूयतामृषयः श्रेष्ठाः कथां पापप्रणाशिनीम् । कथयामि यथा व्यासात्सद्गुरोश्च श्रुता मया

sūta uvāca | śrūyatāmṛṣayaḥ śreṣṭhāḥ kathāṃ pāpapraṇāśinīm | kathayāmi yathā vyāsātsadgurośca śrutā mayā

Sūta said: “Listen, O best of sages, to this sin-destroying sacred account. I shall narrate it exactly as I heard it from Vyāsa and from my true Guru.”

सूतःSūta
सूतः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसूत (प्रातिपदिक)
Formपुँलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन
श्रूयताम्let (it) be heard
श्रूयताम्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), कर्मणि प्रयोग (Passive), प्रथम-पुरुष, एकवचन; आज्ञार्थे (let it be heard)
ऋषयःO sages
ऋषयः:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुँलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; संबोधनार्थे प्रथमा-बहुवचन प्रयोगः
श्रेष्ठाःexcellent, best
श्रेष्ठाः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootश्रेष्ठ (प्रातिपदिक)
Formविशेषण, पुँलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; ऋषयः इति विशेष्यस्य विशेषणम्
कथाम्story, account
कथाम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकथा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/कर्म), एकवचन
पाप-प्रणाशिनीम्sin-destroying
पाप-प्रणाशिनीम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपाप (प्रातिपदिक) + प्रणाशिनी (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष (destroyer of sins), स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कथाम् इति विशेष्यस्य विशेषणम्
कथयामिI narrate
कथयामि:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootकथय् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), परस्मैपद, उत्तम-पुरुष, एकवचन
यथाas, according to
यथा:
Kriya-vishesana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्यय, उपमान/प्रकारवाचक (as/according to)
व्यासात्from Vyāsa
व्यासात्:
Apadana (अपादान)
TypeNoun
Rootव्यास (प्रातिपदिक)
Formपुँलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (Ablative/अपादान), एकवचन
सत्-गुरोःof the true guru
सत्-गुरोः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootसत् (प्रातिपदिक) + गुरु (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास (good/true guru), पुँलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/सम्बन्ध), एकवचन
and
:
Conjunction (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चयबोधक (conjunction)
श्रुताheard
श्रुता:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootश्रु (धातु) → श्रुत (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (PPP/क्त), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कथाः (अध्याहृत) इति विशेष्यस्य विशेषणम्
मयाby me
मया:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, तृतीया-विभक्ति (Instrumental/कर्ता in passive), एकवचन

Suta Goswami

Tattva Level: pashu

Role: teaching

S
Suta
V
Vyasa
S
Sadguru
R
Rishis

FAQs

The verse establishes śravaṇa (devotional listening) to Shiva-kathā as purifying and sin-destroying, and it emphasizes authenticity through guru-paramparā—knowledge received from Vyāsa and a realized teacher.

By inviting the sages to hear a ‘pāpa-praṇāśinī’ kathā, Sūta frames the coming narration as an act of devotion to Saguna Shiva—where hearing the Lord’s līlā, tīrtha, and Jyotirliṅga glories becomes a form of worship comparable to ritual reverence.

The implied practice is regular śravaṇa of Shiva Purana in a reverent setting (satsanga), ideally under guidance of a sadguru; this can be paired with mental japa of the Pañcākṣarī ‘Om Namaḥ Śivāya’ while listening.