Sukta 8.12
इमां त इन्द्र सुष्टुतिं विप्र इयर्ति धीतिभिः । जामिं पदेव पिप्रतीं प्राध्वरे ॥
इ॒मां त॑ इन्द्र सुष्टु॒तिं विप्र॑ इयर्ति धी॒तिभि॑: । जा॒मिं प॒देव॒ पिप्र॑तीं॒ प्राध्व॒रे ॥
imā́ṃ ta indra suṣṭutíṃ vípra iyarti dhītíbhiḥ | jāmíṃ padéva pípratīṃ prá adhvaré ||
This well-shaped hymn of praise for thee, O Indra, the seer sets in motion by his inspired thoughts—nourishing it step by step like a kinsman—forward in the course of the inner sacrifice.
इ॒माम् । ते॒ । इ॒न्द्र॒ । सु॒ऽस्तु॒तिम् । विप्रः॑ । इ॒य॒र्ति॒ । धी॒तिऽभिः॑ । जा॒मिम् । प॒दाऽइ॑व । पिप्र॑तीम् । प्र । अ॒ध्व॒रे ॥इमाम् । ते । इन्द्र । सुस्तुतिम् । विप्रः । इयर्ति । धीतिभिः । जामिम् । पदाइव । पिप्रतीम् । प्र । अध्वरे ॥imām | te | indra | su-stutim | vipraḥ | iyarti | dhīti-bhiḥ | jāmim | padāiva | pipratīm | pra | adhvare