Sukta 6.19
मरुत्वन्तं वृषभं वावृधानमकवारिं दिव्यं शासमिन्द्रम् । विश्वासाहमवसे नूतनायोग्रं सहोदामिह तं हुवेम ॥
म॒रुत्व॑न्तं वृष॒भं वा॑वृधा॒नमक॑वारिं दि॒व्यं शा॒समिन्द्र॑म् । वि॒श्वा॒साह॒मव॑से॒ नूत॑नायो॒ग्रं स॑हो॒दामि॒ह तं हु॑वेम ॥
marútvantaṃ vṛṣabháṃ vāvṛdhānám ákavārim divyáṃ śā́sām índram | viśvāsā́ham ávase nū́tanāyógráṃ sahodā́m ihá táṃ huvema ||
We call here Indra, the bull of power accompanied by the Maruts, ever increasing, who is no weakling in the assault, whose command is divine; the all-conquering, the new helper, the fierce giver of might—him we invoke for our fostering.
म॒रुत्व॑न्तम् । वृ॒ष॒भम् । व॒वृ॒धा॒नम् । अक॑वऽअरिम् । दि॒व्यम् । शा॒सम् । इन्द्र॑म् । वि॒श्व॒ऽसह॑म् । अव॑से । नूत॑नाय । उ॒ग्रम् । स॒हः॒ऽदाम् । इ॒ह । तम् । हु॒वे॒म॒ ॥मरुत्वन्तम् । वृषभम् । ववृधानम् । अकवअरिम् । दिव्यम् । शासम् । इन्द्रम् । विश्वसहम् । अवसे । नूतनाय । उग्रम् । सहःदाम् । इह । तम् । हुवेम ॥marutvantam | vṛṣabham | vavṛdhānam | akava-arim | divyam | śāsam | indram | viśva-saham | avase | nūtanāya | ugram | sahaḥ-dām | iha | tam | huvema