Sukta 5.52
प्र श्यावाश्व धृष्णुयार्चा मरुद्भिॠक्वभिः । ये अद्रोघमनुष्वधं श्रवो मदन्ति यज्ञियाः ॥
प्र श्या॑वाश्व धृष्णु॒यार्चा॑ म॒रुद्भि॒ॠक्व॑भिः । ये अ॑द्रो॒घम॑नुष्व॒धं श्रवो॒ मद॑न्ति य॒ज्ञिया॑: ॥
prá śyā́vāśva dhṛ́ṣṇu-yā́rcā marúdbhir ṛ́kvabhiḥ | yé adrógham ánusvadhaṃ śrávo mádanti yajñíyāḥ ||
O Śyāvāśva, chant forth with bold force for the Maruts, the singers of the word—those worthy of the offering who rejoice in fame that is without treachery and in the natural sweetness of their own power: the storm-gods as inner energies that exult in straightness and ardor.
प्र । श्या॒व॒ऽअ॒श्व॒ । धृ॒ष्णु॒ऽया । अर्च॑ । म॒रुत्ऽभिः । ऋक्व॑ऽभिः । ये । अ॒द्रो॒घम् । अ॒नु॒ऽस्व॒धम् । श्रवः॑ । मद॑न्ति । य॒ज्ञियाः॑ ॥प्र । श्यावअश्व । धृष्णुया । अर्च । मरुत्भिः । ऋक्वभिः । ये । अद्रोघम् । अनुस्वधम् । श्रवः । मदन्ति । यज्ञियाः ॥pra | śyāva-aśva | dhṛṣṇu-yā | arca | marut-bhiḥ | ṛkva-bhiḥ | ye | adrogham | anu-svadham | śravaḥ | madanti | yajñiyāḥ