Sukta 4.22
अत्राह ते हरिवस्ता उ देवीरवोभिरिन्द्र स्तवन्त स्वसारः । यत्सीमनु प्र मुचो बद्बधाना दीर्घामनु प्रसितिं स्यन्दयध्यै ॥
अत्राह॑ ते हरिव॒स्ता उ॑ दे॒वीरवो॑भिरिन्द्र स्तवन्त॒ स्वसा॑रः । यत्सी॒मनु॒ प्र मु॒चो ब॑द्बधा॒ना दी॒र्घामनु॒ प्रसि॑तिं स्यन्द॒यध्यै॑ ॥
atrā́ha te hari-vás tā́ u devī́r ávo-bhir indra stavanta svásāraḥ | yát sī́m ánu prá mucó badbadhānā́ dīrghā́m ánu prá-sitim syandáyadhyai ||
Here, O lord of the tawny steeds, the divine Sisters praise thee with their helps, O Indra—when, following after him, thou loosest the one held bound, so that the long-stretched outflow may be made to stream.
अत्र॑ । अह॑ । ते॒ । ह॒रि॒ऽवः॒ । ताः । ऊँ॒ इति॑ । दे॒वीः । अवः॑ऽभिः । इ॒न्द्र॒ । स्त॒व॒न्त॒ । स्वसा॑रः । यत् । सी॒म् । अनु॑ । प्र । मु॒चः । ब॒द्ब॒धा॒नाः । दी॒र्घाम् । अनु॑ । प्रऽसि॑तिम् । स्य॒न्द॒यध्यै॑ ॥अत्र । अह । ते । हरिवः । ताः । ऊँ इति । देवीः । अवःभिः । इन्द्र । स्तवन्त । स्वसारः । यत् । सीम् । अनु । प्र । मुचः । बद्बधानाः । दीर्घाम् । अनु । प्रसितिम् । स्यन्दयध्यै ॥atra | aha | te | hari-vaḥ | tāḥ | oṃ iti | devīḥ | avaḥ-bhiḥ | indra | stavanta | svasāraḥ | yat | sīm | anu | pra | mucaḥ | badbadhānāḥ | dīrghām | anu | pra-sitim | syandayadhyai