Sukta 4.16
स्वर्यद्वेदि सुदृशीकमर्कैर्महि ज्योती रुरुचुर्यद्ध वस्तोः । अन्धा तमांसि दुधिता विचक्षे नृभ्यश्चकार नृतमो अभिष्टौ ॥
स्व१॒॑र्यद्वेदि॑ सु॒दृशी॑कम॒र्कैर्महि॒ ज्योती॑ रुरुचु॒र्यद्ध॒ वस्तो॑: । अ॒न्धा तमां॑सि॒ दुधि॑ता वि॒चक्षे॒ नृभ्य॑श्चकार॒ नृत॑मो अ॒भिष्टौ॑ ॥
svàr yád védí su-dṛ́śīkam arkáiḥ máhi jyótī rurucúr yád dha vástōḥ | andhā́ tamā́ṃsi dúdhitā́ vi-cákṣe nṛ́bhyas cakāra nṛ́-tamo abhíṣṭau ||
When he came to know the heaven (the luminous wideness) made fair to see by the hymns, then a great Light shone forth at the breaking of the Dawn. He, the most truly human, in the desired winning, discerned and scattered the blind darknesses, and fashioned for the seekers the right field of action.
स्वः॑ । यत् । वेदि॑ । सु॒ऽदृशी॑कम् । अ॒र्कैः । महि॑ । ज्योतिः॑ । रु॒रु॒चुः॒ । यत् । ह॒ । वस्तोः॑ । अ॒न्धा । तमां॑सि । दुधि॑ता । वि॒ऽचक्षे॑ । नृऽभ्यः॑ । च॒का॒र॒ । नृऽत॑मः । अ॒भिष्टौ॑ ॥स्वः । यत् । वेदि । सुदृशीकम् । अर्कैः । महि । ज्योतिः । रुरुचुः । यत् । ह । वस्तोः । अन्धा । तमांसि । दुधिता । विचक्षे । नृभ्यः । चकार । नृतमः । अभिष्टौ ॥svaḥ | yat | vedi | su-dṛśīkam | arkaiḥ | mahi | jyotiḥ | rurucuḥ | yat | ha | vastoḥ | andhā | tamāṃsi | dudhitā | vi-cakṣe | nṛ-bhyaḥ | cakāra | nṛ-tamaḥ | abhiṣṭau