Sukta 2.23
त्वया वयमुत्तमं धीमहे वयो बृहस्पते पप्रिणा सस्निना युजा । मा नो दुःशंसो अभिदिप्सुरीशत प्र सुशंसा मतिभिस्तारिषीमहि ॥
त्वया॑ व॒यमु॑त्त॒मं धी॑महे॒ वयो॒ बृह॑स्पते॒ पप्रि॑णा॒ सस्नि॑ना यु॒जा । मा नो॑ दु॒:शंसो॑ अभिदि॒प्सुरी॑शत॒ प्र सु॒शंसा॑ म॒तिभि॑स्तारिषीमहि ॥
tváyā vayám uttamáṃ dhīmahe váyo bṛ́haspate pápriṇā sásninā yujā́ | mā́ no duḥ-śáṃso abhi-dípsur īśata prá su-śáṃsā matí-bhis tāriṣīmahi ||
With you, O Bṛhaspati, we hold the highest vital fullness—yoked with the overflowing and the victorious. Let not the ill-speaker who seeks to wound us gain mastery; rather, by our well-affirming thoughts may we cross beyond and arrive.
त्वया॑ । व॒यम् । उ॒त्ऽत॒मम् । धी॒म॒हे॒ । वयः॑ । बृह॑स्पते । पप्रि॑णा । सस्नि॑ना । यु॒जा । मा । नः॒ । दुः॒ऽशंसः॑ । अ॒भि॒ऽदि॒प्सुः । ई॒श॒त॒ । प्र । सु॒ऽशंसाः॑ । म॒तिऽभिः॑ । ता॒रि॒षी॒म॒हि॒ ॥त्वया । वयम् । उत्तमम् । धीमहे । वयः । बृहस्पते । पप्रिणा । सस्निना । युजा । मा । नः । दुःशंसः । अभिदिप्सुः । ईशत । प्र । सुशंसाः । मतिभिः । तारिषीमहि ॥tvayā | vayam | ut-tamam | dhīmahe | vayaḥ | bṛhaspate | papriṇā | sasninā | yujā | mā | naḥ | duḥ-śaṃsaḥ | abhi-dipsuḥ | īśata | pra | su-śaṃsāḥ | mati-bhiḥ | tāriṣīmahi