Sukta 2.16
प्र वः सतां ज्येष्ठतमाय सुष्टुतिमग्नाविव समिधाने हविर्भरे । इन्द्रमजुर्यं जरयन्तमुक्षितं सनाद्युवानमवसे हवामहे ॥
प्र व॑: स॒तां ज्येष्ठ॑तमाय सुष्टु॒तिम॒ग्नावि॑व समिधा॒ने ह॒विर्भ॑रे । इन्द्र॑मजु॒र्यं ज॒रय॑न्तमुक्षि॒तं स॒नाद्युवा॑न॒मव॑से हवामहे ॥
prá vaḥ satā́ṃ jyéṣṭhatamāya suṣṭutím agnā́v iva samidhāné havírbhare | índram ajúryaṃ járayantam ukṣitáṃ sanā́d yúvānam aváse havāmahe ||
Forward for you I bear a fine hymn, as one brings the oblation to the kindled Fire, to Indra the eldest of the true. Indra—undecaying, ever-renewing, abundantly poured with strength, ancient yet young—we call for our help and protection.
प्र । वः॒ । स॒ताम् । ज्येष्ठ॑तमाय । सु॒ऽस्तु॒तिम् । अ॒ग्नौऽइ॑व । स॒म्ऽइ॒धा॒ने । ह॒विः । भ॒रे॒ । इन्द्र॑म् । अ॒जु॒र्यम् । ज॒रय॑न्तम् । उ॒क्षि॒तम् । स॒नात् । युवा॑नम् । अव॑से । ह॒वा॒म॒हे॒ ॥प्र । वः । सताम् । ज्येष्ठतमाय । सुस्तुतिम् । अग्नौइव । सम्इधाने । हविः । भरे । इन्द्रम् । अजुर्यम् । जरयन्तम् । उक्षितम् । सनात् । युवानम् । अवसे । हवामहे ॥pra | vaḥ | satām | jyeṣṭhatamāya | su-stutim | agnau-iva | sam-idhāne | haviḥ | bhare | indram | ajuryam | jarayantam | ukṣitam | sanāt | yuvānam | avase | havāmahe