Sukta 2.13
अरमयः सरपसस्तराय कं तुर्वीतये च वय्याय च स्रुतिम् । नीचा सन्तमुदनयः परावृजं प्रान्धं श्रोणं श्रवयन्त्सास्युक्थ्यः ॥
अर॑मय॒: सर॑पस॒स्तरा॑य॒ कं तु॒र्वीत॑ये च व॒य्या॑य च स्रु॒तिम् । नी॒चा सन्त॒मुद॑नयः परा॒वृजं॒ प्रान्धं श्रो॒णं श्र॒वय॒न्त्सास्यु॒क्थ्य॑: ॥
áramayaḥ sárāpasas tárāya kám turvī́taye ca vayyā́ya ca srutím | nīcā́ sántam úd anayaḥ parā-vṛ́jaṃ prá ā́ndhaṃ śróṇaṃ śraváyann sá āsy ukthyáḥ ||
You made ready the swift ones for Tārā, for Kaṃ, for Turvīti and for Vayya, and you set the course. The one sunk low you led upward, the one turned away you brought forward; you made the blind and the lame to hear—he indeed is the true subject of the hymn.
अर॑मयः । सर॑ऽअपसः । तरा॑य । कम् । तु॒र्वीत॑ये । च॒ । व॒य्या॑य । च॒ । स्रु॒तिम् । नी॒चा । सन्त॑म् । उत् । अ॒न॒यः॒ । प॒रा॒ऽवृज॑म् । प्र । अ॒न्धम् । श्रो॒णम् । श्र॒वय॑न् । सः । अ॒सि॒ । उ॒क्थ्यः॑ ॥अरमयः । सरअपसः । तराय । कम् । तुर्वीतये । च । वय्याय । च । स्रुतिम् । नीचा । सन्तम् । उत् । अनयः । परावृजम् । प्र । अन्धम् । श्रोणम् । श्रवयन् । सः । असि । उक्थ्यः ॥aramayaḥ | sara-apasaḥ | tarāya | kam | turvītaye | ca | vayyāya | ca | srutim | nīcā | santam | ut | anayaḥ | parāvṛjam | pra | andham | śroṇam | śravayan | saḥ | asi | ukthyaḥ