Sukta 10.29
प्रेरय सूरो अर्थं न पारं ये अस्य कामं जनिधा इव ग्मन् । गिरश्च ये ते तुविजात पूर्वीर्नर इन्द्र प्रतिशिक्षन्त्यन्नैः ॥
प्रेर॑य॒ सूरो॒ अर्थं॒ न पा॒रं ये अ॑स्य॒ कामं॑ जनि॒धा इ॑व॒ ग्मन् । गिर॑श्च॒ ये ते॑ तुविजात पू॒र्वीर्नर॑ इन्द्र प्रति॒शिक्ष॒न्त्यन्नै॑: ॥
préraya sū́ro árthaṃ ná pā́raṃ yé asya kā́maṃ janidhā́ iva gmán | gíraś ca yé te tuvi-jāta pū́rvīr nárā indra pratiśíkṣanty annáiḥ ||
Set the hero-force in motion, as one drives toward the farther shore of the aim—those who go to his desire as if to a birth-place. And the many ancient words that are yours, O much-born Indra—men learn them back in response with the nourishments: they enter the reciprocity of speech and offering.
प्र । ई॒र॒य॒ । सूरः॑ । अर्थ॑म् । न । पा॒रम् । ये । अ॒स्य॒ । काम॑म् । ज॒नि॒धाःऽइ॑व । ग्मन् । गिरः॑ । च॒ । ये । ते॒ । तु॒वि॒ऽजा॒त॒ । पू॒र्वीः । नरः॑ । इ॒न्द्र॒ । प्र॒ति॒ऽशिक्ष॑न्ति । अन्नैः॑ ॥प्र । ईरय । सूरः । अर्थम् । न । पारम् । ये । अस्य । कामम् । जनिधाःइव । ग्मन् । गिरः । च । ये । ते । तुविजात । पूर्वीः । नरः । इन्द्र । प्रतिशिक्षन्ति । अन्नैः ॥pra | īraya | sūraḥ | artham | na | pāram | ye | asya | kāmam | janidhāḥ-iva | gman | giraḥ | ca | ye | te | tuvi-jāta | pūrvīḥ | naraḥ | indra | prati-śikṣanti | annaiḥ