Kubera’s Fivefold Nīti and Protection of the Pāṇḍavas (वैश्रवणोपदेशः)
(रूपं हिमवतः प्रस्थं बहुकन्दरनिर्सरम् । शिलाविभड्रविकटं लतापादपसंकुलम् ।।) ते समासाद्य पन्थानं यथोक्तं वृषपर्वणा । अनुसखुर्यथोद्देशं पश्यन्तो विविधान्नगान्,वे सभी पाण्डव नाना प्रकारके वृक्षोंसे हरे-भरे पर्वतीय शिखरोंपर डेरा डालते हुए चौथे दिन श्वेत (हिमालय) पर्वतपर जा पहुँचे, जो महामेघके समान शोभा पाता था। वह सुन्दर शैल शीतल सलिलराशिसे सम्पन्न था और मणि सुवर्ण, रजत तथा शिलाखण्डोंका समुदायरूप था। हिमालयका वह रमणीय प्रदेश अनेकानेक कन्दराओं और निर्डरोंसे सुशोभित शिलाखण्डोंके कारण दुर्गग तथा लताओं और वृक्षोंसे व्याप्त था। पाण्डव वृषपर्वाके बताये हुए मार्गका आश्रय ले नाना प्रकारके वृक्षोंका अवलोकन करते हुए अपने अभीष्ट स्थानकी ओर अग्रसर हो रहे थे
rūpaṃ himavataḥ prasthaṃ bahukandaranirjharam | śilāviṣamadravavikaṭaṃ latāpādapasaṅkulam || te samāsādya panthānaṃ yathoktaṃ vṛṣaparvaṇā | anusakhur yathoddeśaṃ paśyanto vividhān nagān ||
Vaiśampāyana said: They reached that tract of the Himavat—rich with many caves and cascading springs, rugged and formidable with uneven rocks and crags, and thickly overgrown with creepers and trees. Having come upon the route exactly as Vṛṣaparvan had described, the Pāṇḍavas proceeded toward the appointed place, observing along the way the many kinds of mountains and forested heights.
वैशम्पायन उवाच