Nārāyaṇasya Guhya-nāmāni Niruktāni (Etymologies of Nārāyaṇa’s Secret Epithets) / नारायणस्य गुह्यनामानि निरुक्तानि
जहाँ ठहरनेके लिये कोई स्थान नहीं, कोई सहारा देनेवाला नहीं, राहखर्च नहीं तथा अपने देशका कोई साथी अथवा राह बतानेवाला नहीं है, जो अन्धकारसे व्याप्त और दुर्गम है, उस मार्गपर तुम अकेले कैसे चल सकोगे? ।। नहिव्वां प्रस्थितं कश्चित् पृष्ठतोडनुगमिष्यति । सुकृतं दुष्कृतं च त्वां यास्यन्तमनुयास्यति,जब तुम परलोककी राह लोगे, उस समय तुम्हारे पीछे कोई नहीं जायगा। केवल तुम्हारा किया हुआ पुण्य या पाप ही वहाँ जाते समय तुम्हारा अनुसरण करेगा
yatra sthātum na kaścid deśo nāsti, na kaścit āśrayo 'sti, na pathi vyayo 'sti, na ca svadeśīyaḥ kaścit sahāyo mārga-darśakaś ca; yaś ca mārgo 'ndhakāra-vyāptaḥ durgamaś ca, taṃ mārgaṃ tvam ekaḥ kathaṃ gantuṃ śakṣyasi? na hi tvāṃ prasthitaṃ kaścit pṛṣṭhato 'nugamiṣyati; sukṛtaṃ duṣkṛtaṃ ca tvāṃ yāsyantam anuyāsyati.
Nārada said: “When there is no place to rest, no one to support you, no provisions for the road, and no companion from your own land to guide your way—when the path is dark and difficult—how will you travel it alone? For when you set out on the road to the next world, no one will follow behind you. Only your own deeds—your merit and your sin—will accompany you as you go.”
नारद उवाच