Previous Verse
Next Verse

Shloka 30

Nārada’s Darśana of Viśvarūpa Nārāyaṇa and the Caturmūrti Doctrine (नारदस्य नारायणदर्शनं चतुर्मूर्तिविचारश्च)

पक्षिवत्‌ प्रवणादूर्ध्वममुत्रानन्त्यमश्षुते । विहाय देहान्निर्मुक्तो निर्दन्द्ः प्रशमं गत:,वह तो घोंसलेको छोड़कर उड़ जानेवाले पक्षीकी भाँति इस देहसे पृथक हो निर्द्धन्द्व एवं शान्त होकर परलोकमें अक्षयपद (मोक्ष)-को प्राप्त हो जाता है

pakṣivat pravaṇād ūrdhvam amutrānantyam aśnute | vihāya dehān nirmukto nirdvandvaḥ praśamaṃ gataḥ ||

Janaka said: “Like a bird that rises up from its sloping perch and flies away, so too does one, having cast off the body and become free, attain serenity beyond all pairs of opposites; and in the other world he reaches the imperishable state—liberation.”

पक्षिवत्like a bird
पक्षिवत्:
TypeIndeclinable
Rootपक्षिन्
Formअव्यय (वत्-प्रत्ययान्त उपमानवाचक)
प्रवणात्from a slope/declivity
प्रवणात्:
Apadana
TypeNoun
Rootप्रवण
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी, एकवचन
ऊर्ध्वम्upwards
ऊर्ध्वम्:
TypeIndeclinable
Rootऊर्ध्व
Formअव्यय (क्रियाविशेषण)
अमुत्रthere (in the other world)
अमुत्र:
Adhikarana
TypeIndeclinable
Rootअमुत्र
Formअव्यय (देश/कालवाचक)
अनन्त्यम्endlessness; the imperishable state
अनन्त्यम्:
Karma
TypeNoun
Rootअनन्त्य
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
अश्नुतेattains
अश्नुते:
TypeVerb
Rootअश्
Formलट्, प्रथमपुरुष, एकवचन, आत्मनेपद
विहायhaving abandoned
विहाय:
TypeVerb
Rootवि + हा
Formक्त्वान्त अव्यय (gerund)
देहान्bodies
देहान्:
Karma
TypeNoun
Rootदेह
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
निर्मुक्तःfreed; released
निर्मुक्तः:
TypeAdjective
Rootनि + मुच्
Formक्त-प्रत्ययान्त, पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
निर्द्वन्द्वःfree from dualities
निर्द्वन्द्वः:
TypeAdjective
Rootनिर्द्वन्द्व
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
प्रशमम्tranquillity; calm
प्रशमम्:
Karma
TypeNoun
Rootप्रशम
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
गतःgone; having reached
गतः:
TypeAdjective
Rootगम्
Formक्त-प्रत्ययान्त, पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन

जनक उवाच

J
Janaka
B
bird (metaphor)
B
body (deha)
I
imperishable state (moksha)