अध्याय १६ — शङ्कर-उमा-वरदानम् तथा तण्डि-स्तुतिः (Śaṅkara–Umā Boon-Granting and Taṇḍi’s Hymn)
कं वा काम॑ ददाम्यद्य ब्रूहि यद् वत्स काड्क्षसे । द्विजश्रेष्ठ! मेरी कृपासे तुम्हें एक विद्वान पुत्र प्राप्त होगा, जिसके पास ऋषिलोग भी शिक्षा ग्रहण करनेके लिये जायँगे। वह कल्पसूत्रका निर्माण करेगा, इसमें संशय नहीं है। वत्स! बोलो, तुम क्या चाहते हो? अब मैं तुम्हें कौन-सा मनोवांछित वर प्रदान करूँ? || ७० कल | प्राउज्जलि: स उवाचेदं त्वयि भक्तिर्द॒ढास्तु मे,तब तण्डिने हाथ जोड़कर कहा--'प्रभो! आपके चरणारविन्दमें मेरी सुदृढ़ भक्ति हो”
Vāyudeva uvāca: kaṃ vā kāmaṃ dadāmy adya brūhi yad vatsa kāṅkṣase | dvijaśreṣṭha! mama kṛpayā tubhyaṃ ekaḥ vidvān putraḥ prāpsyate, yasya ṛṣayaḥ api śikṣāṃ grahītuṃ yāsyanti | sa kalpasūtrasya nirmāṇaṃ kariṣyati, atra saṃśayo na asti | vatsa! vada, tvaṃ kim icchasi? adhunā tvāṃ kaḥ manovāñchitaḥ varaḥ mayā pradātavyaḥ ||
“Tell me, dear child—what boon shall I grant you today? Speak what you desire. O best of Brahmins, by my grace you will obtain a learned son, to whom even sages will go to receive instruction. He will compose the Kalpasūtras—of this there is no doubt. Therefore, my child, say what you wish: which longed-for boon shall I bestow upon you now?”
वायुदेव उवाच