Ādi Parva, Adhyāya 85: Āṣṭaka–Yayāti संवादः
Merit-Exhaustion, Rebirth, and the Critique of Pride
यत्राश्वरथमुख्यानामश्चानां स्थाद् गतं न च | हस्तिनां पीठकानां च गर्दभानां तथैव च,ययातिरुवाच अनो त्व॑ं प्रतिपद्यस्व पाप्मानं जरया सह । एकं वर्षसहसत्रं तु चरेयं यौवनेन ते तदनन्तर ययातिने [अनुसे] कहा--अनो! तुम बुढ़ापेके साथ मेरा दोष ले लो और मैं तुम्हारी जवानीके द्वारा एक हजार वर्षतक सुख भोगूँगा
yatrāśvarathamukhyānām aśvānāṃ sthād gataṃ na ca | hastināṃ pīṭhakānāṃ ca gardabhānāṃ tathaiva ca || yayātir uvāca: ano tvaṃ pratipadyasva pāpmānaṃ jarayā saha | ekaṃ varṣasahasraṃ tu careyaṃ yauvanena te ||
Vaiśaṃpāyana said: “There was a place where the foremost horses and chariots could neither stand nor move; likewise for elephants, for those who carried loads, and for donkeys as well.” Then Yayāti said: “O Anu, take upon yourself my sin together with my old age. Using your youth, I shall live and enjoy for a thousand years.”
वैशम्पायन उवाच