Previous Verse
Next Verse

Shloka 32

The Yadu–Vṛṣṇi–Andhaka Genealogies and the Purpose of Kṛṣṇa’s Advent

साप दुर्वाससो विद्यां देवहूतीं प्रतोषितात् । तस्या वीर्यपरीक्षार्थमाजुहाव रविं शुचि: ॥ ३२ ॥

sāpa durvāsaso vidyāṁ deva-hūtīṁ pratoṣitāt tasyā vīrya-parīkṣārtham ājuhāva raviṁ śuciḥ

Pṛthā pleased the sage Durvāsā by devoted service and thus received a mystic art called Devahūtī-vidyā, by which she could summon any deva. To test the power of that gift, the pure-hearted Kuntī at once invoked the sun-god.

साshe
सा:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः (Nominative/कर्ता), एकवचनम्; सर्वनाम
आपobtained
आप:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootआप् (धातु)
Formलुङ्-लकारः (Aorist), परस्मैपदम्, प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्
दुर्वाससःof Durvāsas
दुर्वाससः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootदुर्वासस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः (Genitive/सम्बन्ध), एकवचनम्; ऋषि-नाम
विद्याम्a mantra/knowledge
विद्याम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootविद्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (Accusative/कर्म), एकवचनम्
देवहूतीम्Deva-hūtī (the mantra/name)
देवहूतीम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootदेवहूती (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; नाम; तत्पुरुष-समासः (देव + हूति)
प्रतोषितात्from (him) who was well-pleased
प्रतोषितात्:
Apadana (अपादान)
TypeVerb
Rootप्र-तुष् (धातु)
Formकृदन्तः—क्त (past passive participle) ‘प्रतोषित’; पञ्चमी-विभक्तिः (Ablative/अपादान), एकवचनम्; पुंलिङ्गे (दुर्वाससः इत्यस्य विशेषणम्)
तस्याःof her
तस्याः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः (Genitive/सम्बन्ध), एकवचनम्
वीर्यपरीक्षार्थम्for testing (her) potency
वीर्यपरीक्षार्थम्:
Prayojana (प्रयोजन/उद्देश्य)
TypeIndeclinable
Rootवीर्य (प्रातिपदिक) + परीक्षा (प्रातिपदिक) + अर्थ (प्रातिपदिक)
Formअव्यय-समासः; चतुर्थी-तत्पुरुष/उद्देश्य-प्रयोगः ‘अर्थम्’ (for the purpose of); एकवचन-आकारेण अव्ययीभाववत् प्रयुक्तम्
आजुहावinvoked/called
आजुहाव:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootहु (धातु) + आ-उपसर्ग
Formलिट्-लकारः (Perfect), परस्मैपदम्, प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्; आ-उपसर्गयुक्तः
रविम्the Sun (god)
रविम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootरवि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (Accusative/कर्म), एकवचनम्
शुचिःpure
शुचिः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootशुचि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘सा’ इत्यस्य विशेषणरूपेण स्त्रीलिङ्गार्थे प्रयुक्तम् (poetic)
D
Durvasa Muni
S
Surya (Ravi)
K
Kunti (Pritha)

FAQs

This verse shows that a mantra bestowed by a pleased sage carries real potency (vīrya), and its effects manifest when properly invoked.

She invoked Surya specifically to test the efficacy of the mantra she had received, demonstrating the mantra’s immediate and tangible power in the narrative.

It teaches reverence for sacred knowledge and the need for responsibility and discernment before “testing” powerful tools—spiritual or otherwise—since results can be consequential.