Previous Mantra
Next Mantra

Mantra 20

Sukta 9

द्वा सुपर्णा सयुजा सखाया समानं वृक्षं परि षस्वजाते । तयोरन्यः पिप्पलं स्वाद्वत्त्यनश्नन्नन्यो अभि चाकशीति

dvā́ supárṇā sayújā sákhāyā samānáṃ vṛ́kṣaṃ pári ṣasvajāte | táyor anyáḥ píppalaṃ svādv átti ánaśnann anyó abhí cākaśīti ||

Two fair-winged, yoked together, companions, cling round the self-same tree. Of the twain, the one eateth the sweet pippala fruit; the other, eating not, looketh on in contemplation.

द्वाtwo
द्वा:
विशेषणम् (सुपर्णौ इति विशेष्ययोः)
TypeNumeral/Adjective
Rootद्वि
सुपर्णाtwo fair-winged birds
सुपर्णा:
कर्तृ (उभौ) / विषयः
TypeNoun
Rootसुपर्ण (प्रातिपदिकम्)
सयुजाyoked together; united
सयुजा:
विशेषणम् (सखा॑या इति)
TypeAdjective
Rootसयुज (प्रातिपदिकम्)
सखायाtwo companions
सखाया:
कर्तृ (उभौ) / विषयः
TypeNoun
Rootसखि (प्रातिपदिकम्)
समानम्the same
समानम्:
कर्मणि विशेषणम् (वृक्षम्)
TypeAdjective
Rootसमान (प्रातिपदिकम्)
वृक्षम्tree
वृक्षम्:
अधिकरण/आश्रय-भावः (परि…षस्वजाते—‘tree’ as the locus embraced); व्याकरणतः कर्म
TypeNoun
Rootवृक्ष (प्रातिपदिकम्)
परिaround
परि:
क्रियाविशेषणम्
TypeIndeclinable (Preverb/Adverb)
Rootपरि
षस्वजाते(they) embrace / have embraced
षस्वजाते:
क्रिया (कर्तृ: सुपर्णौ/सखायौ)
TypeVerb
Rootस्वञ्ज् (धातुः) / √स्वज् ‘आलिङ्गने’
तयोःof the two
तयोः:
सम्बन्ध (genitive): ‘of the two’
TypePronoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिकम्)
अन्यःone (of them)
अन्यः:
कर्तृ (पिप्पलं…स्वाद्वत्ति)
TypePronoun/Adjective
Rootअन्य (प्रातिपदिकम्)
पिप्पलम्pippala fruit (fig)
पिप्पलम्:
कर्म (स्वाद्वत्ति)
TypeNoun
Rootपिप्पल (प्रातिपदिकम्)
स्वाद्वत्तिeats sweetly / tastes
स्वाद्वत्ति:
क्रिया
TypeVerb
Root√अद् (अत्ति) ‘to eat’ + उपसर्ग/पूर्वपद: सु-आदु?; वैदिक प्रयोगः ‘स्वाद्वत्ति’ = ‘स्वादु अत्ति’ (sandhi) अथवा ‘स्वाद्वद्’ (sweetly) + अत्ति
अनश्नन्not eating
अनश्नन्:
कर्तृ-विशेषणम् (अन्यः)
TypeVerbal adjective (present participle)
Root√अश् (अश्नाति) ‘to eat’
अन्यःthe other (one)
अन्यः:
कर्तृ (चाकशीति)
TypePronoun/Adjective
Rootअन्य (प्रातिपदिकम्)
अभिtowards; upon
अभि:
क्रियाविशेषणम्
TypeIndeclinable (Preverb/Adverb)
Rootअभि
चाकशीतिlooks on; beholds
चाकशीति:
क्रिया
TypeVerb
Root√कश्/√काश् (चक्ष्/चक्षते) ‘to see, behold’ (वैदिक: चाकशीति)

Rishi: Speculative seer tradition (shared with RV 1.164 imagery)

Devata: Ātman/Brahman (implicit); the two ‘birds’ as allegorical deities

Chandas: Triṣṭubh

{"primary_rasa":"shanta","secondary_rasa":"adbhuta","emotional_arc":"From vivid natural image to inward stillness and sober discrimination.","listener_experience":"A calm ‘click’ of recognition—stepping back into the witness; reduction of urgency around pleasure.","intensity":4}