Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Vishnu Khanda, Shloka 5

यत्र तत्क्षीरसंप्राप्तिर्जाता परमदुर्लभा । क्षीरोदकमिति ख्यातं तत्स्थानं पापनाशनम् । उदकेनाभिव्यक्तं च उत्तमं च फलप्रदम्

yatra tatkṣīrasaṃprāptirjātā paramadurlabhā | kṣīrodakamiti khyātaṃ tatsthānaṃ pāpanāśanam | udakenābhivyaktaṃ ca uttamaṃ ca phalapradam

Wo jenes überaus seltene «Erlangen von Milch» geschah, wurde dieser Ort als Kṣīrodaka bekannt. Er vernichtet Sünden; durch sein Wasser offenbart er seine Kraft und verleiht die höchsten Früchte.

यत्रwhere
यत्र:
Adhikarana (Locative sense/अधिकरणार्थ)
TypeIndeclinable
Rootयत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक (relative adverb)
तत्that
तत्:
Sambandha (Correlative/सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्षीरसंप्राप्तिः इत्यस्य निर्देशक
क्षीर-संप्राप्तिःattainment/appearance of milk
क्षीर-संप्राप्तिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootक्षीर (प्रातिपदिक) + संप्राप्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्ता/विषय
जाताarose, occurred
जाता:
Kriya (Predicative/क्रिया)
TypeVerb
Rootजन् (धातु) → जात (कृदन्त, क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; भूतार्थे (has arisen)
परम-दुर्लभाextremely rare
परम-दुर्लभा:
Karta (Subject-qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक) + दुर्लभ (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्षीरसंप्राप्तिः विशेषयति
क्षीर-उदकम्milk-and-water (kṣīrodaka)
क्षीर-उदकम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootक्षीर (प्रातिपदिक) + उदक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समाहार-द्वन्द्व (milk-and-water as a mixture/name)
इतिthus; called
इति:
Sambandha (Quotative/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय; इत्यादि-उद्धरण/नामनिर्देश (quotative)
ख्यातम्is known
ख्यातम्:
Kriya (Predicative/क्रिया)
TypeVerb
Rootख्या (धातु) → ख्यात (कृदन्त, क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त; नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्मणि/स्थित्यर्थ (is known)
तत्-स्थानम्that place
तत्-स्थानम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक) + स्थान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्ता/विषय
पाप-नाशनम्destroyer of sins
पाप-नाशनम्:
Karta (Subject-qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootपाप (प्रातिपदिक) + नाशन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; स्थानम् विशेषयति
उदकेनby/with water
उदकेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootउदक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), एकवचन
अभिव्यक्तम्manifested, made evident
अभिव्यक्तम्:
Karta (Subject-qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootअभि+व्यञ्ज् (धातु) → अभिव्यक्त (कृदन्त, क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त; नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; स्थानम्/तत्-स्थानम् विशेषयति
and
:
Sambandha (Conjunction/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (conjunction)
उत्तमम्excellent
उत्तमम्:
Karta (Subject-qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootउत्तम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण
and
:
Sambandha (Conjunction/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (conjunction)
फल-प्रदम्bestowing results
फल-प्रदम्:
Karta (Subject-qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootफल (प्रातिपदिक) + प्रद (प्रातिपदिक; √दा/√प्रद्-भाव)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; स्थानम् विशेषयति

Agastya (continuing narration)

Tirtha: Kṣīrodaka

Type: kund

Scene: A serene Ayodhyā tīrtha where the water appears milky-white, pilgrims cupping water in reverence; subtle divine radiance over the pond/ghāṭa, with Vaishnava symbols (śaṅkha-cakra) suggested in the environment.

K
Kṣīrodaka

FAQs

A tīrtha’s sanctity is remembered through divine events and becomes accessible through its waters for purification and blessings.

Kṣīrodaka tīrtha, named from the rare milk-manifestation event.

Implied use of the tīrtha-water (especially for snāna) as the means by which its fruit becomes manifest.