Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Vishnu Khanda, Shloka 90

पौषे मासि विशेषेण यः कुर्यात्स्नानमादृतः । ब्राह्मणः क्षत्रियो वैश्यः शूद्रो वा वर्णसंकरः । स याति ब्रह्मणः स्थानं पुनरावृत्तिवर्जितम्

pauṣe māsi viśeṣeṇa yaḥ kuryātsnānamādṛtaḥ | brāhmaṇaḥ kṣatriyo vaiśyaḥ śūdro vā varṇasaṃkaraḥ | sa yāti brahmaṇaḥ sthānaṃ punarāvṛttivarjitam

Wer in Ehrfurcht das rituelle Bad vollzieht, besonders im Monat Pauṣa—sei er Brāhmaṇa, Kṣatriya, Vaiśya, Śūdra oder gemischter Herkunft—gelangt zur Wohnstatt Brahmās, ohne Wiederkehr (jenseits der Wiedergeburt).

पौषेin Pauṣa
पौषे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootपौष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
मासिin the month
मासि:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootमास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
विशेषेणespecially
विशेषेण:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootविशेष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; क्रियाविशेषण-प्रयोग
यःwho (ever)
यः:
Karta (कर्ता/Subject of कुर्यात्)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सम्बन्धसूचक (relative pronoun)
कुर्यात्should do; would perform
कुर्यात्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
स्नानम्bathing
स्नानम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootस्नान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन
आदृतःreverent; attentive; with respect
आदृतः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootआ-√दृ (धातु) + क्त (कृदन्त) → आदृत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (past passive participle) विशेषणम् (यः)
ब्राह्मणःa Brahmin
ब्राह्मणः:
Karta (कर्ता; apposition to यः)
TypeNoun
Rootब्राह्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; जातिवाचक
क्षत्रियःa Kshatriya
क्षत्रियः:
Karta (कर्ता; apposition)
TypeNoun
Rootक्षत्रिय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
वैश्यःa Vaishya
वैश्यः:
Karta (कर्ता; apposition)
TypeNoun
Rootवैश्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
शूद्रःa Shudra
शूद्रः:
Karta (कर्ता; apposition)
TypeNoun
Rootशूद्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
वाor
वा:
Samuccaya/Vikalpa (समुच्चय/विकल्प)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formविकल्प-अव्यय (disjunctive particle)
वर्णसंकरःone of mixed caste; a varṇa-mixture
वर्णसंकरः:
Karta (कर्ता; apposition)
TypeNoun
Rootवर्ण-संकर (प्रातिपदिक; वर्ण + संकर)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः—तत्पुरुष (वर्णानां संकरः)
सःhe
सः:
Karta (कर्ता/Subject of याति)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; निर्देश (demonstrative)
यातिgoes; attains
याति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootया (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथमपुरुष, एकवचन
ब्रह्मणःof Brahman; of Brahmā
ब्रह्मणः:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeNoun
Rootब्रह्मन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), एकवचन
स्थानम्abode; place
स्थानम्:
Karma (कर्म; destination as object of याति)
TypeNoun
Rootस्थान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
पुनरावृत्तिवर्जितम्free from return; without rebirth
पुनरावृत्तिवर्जितम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपुनर्-आवृत्ति-वर्जित (प्रातिपदिक; पुनर् + आवृत्ति + वर्जित)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (स्थानम्); क्त-प्रत्ययान्त (वर्जित); समासः—तत्पुरुष (पुनरावृत्तिः येन वर्जिता)

Brahmā (deduced; Vaiṣṇavakhaṇḍa framework)

Tirtha: Sarayū-snāna in Ayodhyā-kṣetra (implied)

Type: ghat

Listener: vipra (brāhmaṇa addressee implied in the surrounding passage)

Scene: Winter dawn at Ayodhyā: devotees of all backgrounds descend the ghāṭa to bathe in the Sarayū, mist rising, priests chanting, lamps and conch-sounds in the distance; the city’s sacred skyline behind.

P
Pauṣa
B
Brahmā

FAQs

Sincere tīrtha-observance in sacred time is universally efficacious and can culminate in liberation-like fruit.

Ayodhyā’s sacred bathing tradition as taught in the Ayodhyāmāhātmya.

Reverent snāna (ritual bath) in the month of Pauṣa, open to all social categories.