Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Vishnu Khanda, Shloka 53

दक्षिणार्थं गुरोर्द्धीमान्पावितुं तं नरेश्वरम् । चतुर्दशसुवर्णानां कोटीराहर सत्वरम्

dakṣiṇārthaṃ gurorddhīmānpāvituṃ taṃ nareśvaram | caturdaśasuvarṇānāṃ koṭīrāhara satvaram

Um die Dakṣiṇā für seinen Guru zu erlangen, brachte jener Weise—der den König läutern wollte—eilends vierzehn Koṭis an Gold herbei.

दक्षिणार्थम्for the sake of the fee (dakṣiṇā)
दक्षिणार्थम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootदक्षिणा + अर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (दक्षिणायाः अर्थः)
गुरोःof the teacher
गुरोः:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootगुरु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (सम्बन्ध), एकवचन
धीमान्the wise one
धीमान्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootधीमन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम्
पावितुम्to purify
पावितुम्:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeVerb
Rootपू (धातु) (पवित्रे) + तुमुन्
Formतुमुनन्त (infinitive), क्रियार्थक; ‘पावयितुम्’ = to purify
तम्him
तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
नरेश्वरम्the lord of men (king)
नरेश्वरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootनर + ईश्वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (नराणाम् ईश्वरः)
चतुर्दशसुवर्णानाम्of fourteen gold (pieces)
चतुर्दशसुवर्णानाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootचतुर्दश + सुवर्ण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन; द्विगु-समासः (चतुर्दश सुवर्णानि)
कोटीःcrores
कोटीः:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकोटि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
आहरbring
आहर:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootआ-हृ (धातु) (हरणे)
Formलोट्-लकार (आज्ञार्थ), मध्यम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
सत्वरम्quickly
सत्वरम्:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसत्वर (प्रातिपदिक/अव्ययीभाव-प्रयोग)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण (adverb)

Agastya (contextual continuation)

Tirtha: Ayodhyā

Type: kshetra

Scene: Kautsa, resolute, carries or arranges vast heaps of gold coins—symbolic abundance—moving swiftly toward the king; attendants or yakṣa-like treasurers may be implied; the scale (fourteen crores) is shown through overflowing vessels and stacked ingots.

K
Kautsa
V
Viśvāmitra (implied as guru)
R
Raghu (king implied)

FAQs

Wealth becomes holy when directed toward dharma—especially in service of the guru and sacred obligations.

Ayodhyā’s narrative context continues; its fame is tied to kings who become purified through dharmic giving.

The practice of dakṣiṇā—offering a substantial fee/gift to the guru in fulfillment of sacred duty—is central.