Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 128

वस्त्रापथे महा क्षेत्रे मुक्तिस्ते विहिता ध्रुवा । इत्युक्त्वा स ऋषिर्देव गतो भीमेश्वरं प्रति । दुर्वचःश्रवणाद्व्याधः क्रमात्पंचत्वमाययौ

vastrāpathe mahā kṣetre muktiste vihitā dhruvā | ityuktvā sa ṛṣirdeva gato bhīmeśvaraṃ prati | durvacaḥśravaṇādvyādhaḥ kramātpaṃcatvamāyayau

„Im großen heiligen Feld von Vastrāpatha ist deine Befreiung fest verfügt.“ So sprechend ging der göttliche Rishi zu Bhīmeśvara. Doch der Jäger, durch das Hören harter und sündiger Worte, gelangte nach und nach zu seinem Ende.

वस्त्रापथेat Vastrāpatha
वस्त्रापथे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootवस्त्रापथ (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (वस्त्राणाम् अपथः/वस्त्र-अपथः; स्थाननाम); पुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
महाgreat
महा:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिक)
Formविशेषण; नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; ‘क्षेत्रे’ इत्यस्य विशेषण (irregular stem: महत् → महा)
क्षेत्रेin the sacred field/place
क्षेत्रे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootक्षेत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
मुक्तिःliberation
मुक्तिः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमुक्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
तेfor you
ते:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, चतुर्थी-विभक्ति, एकवचन
विहिताordained/appointed
विहिता:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootवि + धा (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (PPP/क्त); स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘मुक्तिः’ इत्यस्य विशेषण
ध्रुवाcertain
ध्रुवा:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootध्रुव (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘मुक्तिः’ इत्यस्य विशेषण
इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय; इत्यादि-उद्धरणसूचक (quotative particle)
उक्त्वाhaving said
उक्त्वा:
Kriya-visheṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootवच् (धातु) + क्त्वा (कृदन्त)
Formक्त्वान्त-अव्यय (Gerund)
सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
ऋषिःthe sage
ऋषिः:
Apposition (समानााधिकरण/कर्ता)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
देवO god (address)
देव:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन
गतःwent
गतः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (PPP/क्त) प्रयोगे कर्तरि; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
भीमेश्वरम्Bhīmeśvara (name of Śiva)
भीमेश्वरम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootभीम (प्रातिपदिक) + ईश्वर (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास (भीमः ईश्वरः); पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
प्रतिtowards
प्रति:
Gati/Direction (गति/दिशा)
TypeIndeclinable
Rootप्रति (अव्यय)
Formअव्यय; उपसर्ग/संबन्धबोधक (preposition: towards)
दुर्वचःश्रवणात्from hearing harsh words
दुर्वचःश्रवणात्:
Hetu/Apadana (हेतु/अपादान)
TypeNoun
Rootदुर् (उपसर्ग/अव्यय) + वचस् (प्रातिपदिक) + श्रवण (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (दुर्वचसां श्रवणम्); नपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति, एकवचन
व्याधःthe hunter
व्याधः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootव्याध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
क्रमात्gradually
क्रमात्:
Kriya-visheṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootक्रम (प्रातिपदिक)
Formअव्यय; पञ्चमी-एकवचनरूपेण क्रियाविशेषण (adverb: gradually/in due course)
पञ्चत्वम्death (state of the five elements)
पञ्चत्वम्:
Gati/Karma (गति/कर्म)
TypeNoun
Rootपञ्चत्व (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष/भावसमास (पञ्चानां भावः = पञ्चत्वम्, ‘fivefold state’ = death); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
आययौreached/came to
आययौ:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootया (धातु) उपसर्ग आ-
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद

Sūta (deduced: Prabhāsa-khaṇḍa narrative style, Sūta to the sages)

Tirtha: Vastrāpatha-kṣetra; Bhīmeśvara

Type: kshetra

Listener: null

Scene: A sage, having declared certain liberation in Vastrāpatha, walks away toward a Śiva shrine (Bhīmeśvara). In contrast, the hunter—shadowed by the stain of harsh words—declines and meets death.

V
Vastrāpatha
B
Bhīmeśvara
Ṛṣi (sage)
V
Vyādha (hunter)

FAQs

A kṣetra’s grace can assure liberation, but one must guard conduct—especially speech and what one chooses to hear—since adharma leads to downfall.

Vastrāpatha Mahākṣetra within the Prabhāsa region, with a linked pilgrimage movement toward Bhīmeśvara.

No explicit ritual is stated here; the verse emphasizes the assured mokṣa of the kṣetra and the ethical caution regarding harsh/evil speech.