Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 111

ब्रह्मालये याति रसातले वा धरातलेऽसौ भ्रमति क्षणेन । आघ्राति गन्धं विदधाति सर्वं शृणोति जानाति स चात्र विष्णुः

brahmālaye yāti rasātale vā dharātale'sau bhramati kṣaṇena | āghrāti gandhaṃ vidadhāti sarvaṃ śṛṇoti jānāti sa cātra viṣṇuḥ

Er begibt sich zu Brahmās Wohnstätte oder nach Rasātala, oder er durchstreift die Erde in einem Augenblick. Er riecht Düfte, ordnet und vollbringt alles, hört und weiß – wahrlich, hier ist Viṣṇu.

ब्रह्मालयेin Brahmā’s abode
ब्रह्मालये:
Adhikarana
TypeNoun
Rootब्रह्मन् + आलय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन; समासः—षष्ठी-तत्पुरुष (ब्रह्मणः आलयः)
यातिgoes
याति:
Kriya
TypeVerb
Rootया (धातु)
Formलट् (वर्तमान), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
रसातलेin Rasātala (netherworld)
रसातले:
Adhikarana
TypeNoun
Rootरसातल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन
वाor
वा:
Sambandha
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formविकल्पार्थक अव्यय (disjunctive particle)
धरातलेon the earth’s surface
धरातले:
Adhikarana
TypeNoun
Rootधरातल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन
असौthat one (he)
असौ:
Karta
TypeNoun
Rootअसद्/अदस् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; दूरवाचक सर्वनाम
भ्रमतिwanders/roams
भ्रमति:
Kriya
TypeVerb
Rootभ्रम् (धातु)
Formलट् (वर्तमान), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
क्षणेनin a moment
क्षणेन:
Karana (Time-measure/करण)
TypeNoun
Rootक्षण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन; कालवाचक—‘क्षणेन’ = क्षणमात्रेण
आघ्रातिsmells
आघ्राति:
Kriya
TypeVerb
Rootआ-घ्रा (धातु)
Formलट् (वर्तमान), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
गन्धम्smell/fragrance
गन्धम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootगन्ध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/कर्म), एकवचन
विदधातिarranges/produces/does
विदधाति:
Kriya
TypeVerb
Rootवि-धा (धातु)
Formलट् (वर्तमान), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
सर्वम्everything
सर्वम्:
Karma
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; ‘सर्वम्’ = सर्वं कर्म
शृणोतिhears
शृणोति:
Kriya
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formलट् (वर्तमान), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
जानातिknows
जानाति:
Kriya
TypeVerb
Rootज्ञा (धातु)
Formलट् (वर्तमान), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
सःhe
सः:
Karta
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
and
:
Sambandha
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक अव्यय (conjunction)
अत्रhere
अत्र:
Adhikarana (Adverbial/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक अव्यय (adverb of place)
विष्णुःVishnu
विष्णुः:
Karta
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; ‘सः’ इत्यस्य अप्पोजिशन्

Prahlāda (contextual inference)

Tirtha: Vastrāpatha-kṣetra (Prabhāsa)

Type: kshetra

Listener: Sages/pilgrims

Scene: A visionary montage: Viṣṇu’s presence spans Brahmaloka, Rasātala, and Earth; sensory acts (smelling, hearing) and cosmic governance are shown as emanations of the same Lord.

B
Brahmā
R
Rasātala
V
Viṣṇu

FAQs

Viṣṇu is the all-functioning presence—moving, sensing, knowing, and sustaining across all realms.

The verse belongs to Vastrāpathakṣetra Māhātmya in Prabhāsa, where the sacred landscape is interpreted through Viṣṇu’s universal presence.

None; it is a theological description of divine omnipotence and omniscience.