Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 189

अतो विष्णुहरौ देवौ स्थितौ तौ पर्वतोत्तमे । गिरौ रैवतके रम्ये स्वर्णरेखानदीजले । आराधयद्धरिं देवं रेवती तां च सोब्रवीत्

ato viṣṇuharau devau sthitau tau parvatottame | girau raivatake ramye svarṇarekhānadījale | ārādhayaddhariṃ devaṃ revatī tāṃ ca sobravīt

Darum verweilten die beiden Gottheiten—Viṣṇu und Hara (Śiva)—auf dem erhabensten Berge, dem lieblichen Raivataka, bei den Wassern des Flusses Svarṇarekhā. Dort verehrte Revatī den Herrn Hari, und Er sprach zu ihr.

अतःtherefore
अतः:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeIndeclinable
Rootअतः (अव्यय)
Formहेतुफलवाचक-अव्यय (therefore/from that)
विष्णुहरौVishnu and Hara (Shiva)
विष्णुहरौ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक) + हर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), द्विवचन; द्वन्द्व-समासः (विष्णुश्च हरश्च)
देवौthe two gods
देवौ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), द्विवचन; विष्णुहरौ इत्यस्य अपपद-सम्बन्धेन विशेष्यः
स्थितौstood/remained
स्थितौ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Root√स्था (धातु)
Formभूतकृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), द्विवचन; ‘standing/remaining’
तौthose two
तौ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), द्विवचन; सर्वनाम
पर्वतोत्तमेon the best mountain
पर्वतोत्तमे:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootपर्वत (प्रातिपदिक) + उत्तम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन; तत्पुरुषः (पर्वतानाम् उत्तमः)
गिरौon the mountain
गिरौ:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootगिरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन
रैवतके(named) Raivataka
रैवतके:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootरैवतक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन; विशेषणम् (गिरौ)
रम्येbeautiful
रम्ये:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootरम्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन; विशेषणम् (गिरौ)
स्वर्णरेखानदीजलेin the water of the river Svarṇarekhā
स्वर्णरेखानदीजले:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootस्वर्णरेखा (प्रातिपदिक) + नदी (प्रातिपदिक) + जल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (स्वर्णरेखायाः नद्याः जलम्)
आराधयत्worshipped
आराधयत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootआ-√राध् (धातु)
Formलङ् (Imperfect/past), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; परस्मैपद; ‘worshipped’
हरिम्Hari (Vishnu)
हरिम्:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootहरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
देवम्the god
देवम्:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; हरिम् इत्यस्य विशेषण/अपपद
रेवतीRevatī
रेवती:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootरेवती (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
ताम्her
ताम्:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; सर्वनाम
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-बोधक-अव्यय (conjunction)
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; सर्वनाम
अब्रवीत्said/spoke
अब्रवीत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√ब्रू (धातु)
Formलङ् (Imperfect/past), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; परस्मैपद

Nārada (narration framing the scene)

Tirtha: Raivataka–Svarṇarekhā tīrtha (Hari-Hara-sthiti)

Type: sangam

Listener: King

Scene: On the lovely Raivataka mountain beside the shimmering Svarṇarekhā, Viṣṇu and Śiva stand as resident deities; Revati offers flowers and water to Hari; Hari turns and speaks, while the river glints like gold.

V
Viṣṇu (Hari)
H
Hara (Śiva)
R
Raivataka-giri
S
Svarṇarekhā-nadī
R
Revati

FAQs

Sacred places are depicted as living abodes of the divine where worship (ārādhana) yields direct guidance and grace.

Raivataka-giri and the waters of the Svarṇarekhā river are explicitly celebrated.

Ārādhana (devotional worship/propitiation) of Hari is mentioned as Revati’s practice.