Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 47

तिर्य्यग्योनिगता ये च ये च कीटत्वमागताः । स्नानमात्रेण ते सर्वे मुक्तिं यांति न संशयः

tiryyagyonigatā ye ca ye ca kīṭatvamāgatāḥ | snānamātreṇa te sarve muktiṃ yāṃti na saṃśayaḥ

Diejenigen, die in Tierleiber gelangt sind, und diejenigen, die den Zustand von Insekten erreicht haben—selbst sie alle gelangen allein durch das Bad zur Befreiung; daran besteht kein Zweifel.

तिर्यग्योनिगताःthose who have gone to animal births
तिर्यग्योनिगताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootतिर्यक्-योनि-गत (प्रातिपदिक; तिर्यक् + योनि + गत)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; सप्तमी/षष्ठी-तत्पुरुष-समासभावः (तिर्यग्योनौ/तिर्यग्योनिं गताः = ‘gone to animal-womb’)
येwho
ये:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय
येwho
ये:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय
कीटत्वम्the state of being an insect/worm
कीटत्वम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकीटत्व (प्रातिपदिक; कीट + त्व)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
आगताःhave reached
आगताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Rootआ-गम् (धातु) + आगत (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
स्नानमात्रेणby mere bathing
स्नानमात्रेण:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootस्नान-मात्र (प्रातिपदिक; स्नान + मात्र)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (‘स्नानस्य मात्रम्’ = mere bathing)
तेthey
ते:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन (demonstrative pronoun)
सर्वेall
सर्वे:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेषण
मुक्तिम्liberation
मुक्तिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमुक्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
यान्तिgo/attain
यान्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootया (धातु)
Formलट् (Present/वर्तमान), प्रथमपुरुष (3rd), बहुवचन; परस्मैपद
not
:
Sambandha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्यय (negation)
संशयःdoubt
संशयः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसंशय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन

Skanda (deduced from Dvārakā Māhātmya narrative context)

Tirtha: Gomatī–samudra-saṅgama (Dvārakā)

Type: sangam

Scene: At the river’s mouth where the Gomatī meets the ocean, pilgrims bathe; the scene subtly includes animals and tiny insects near the waterline, suggesting even non-human beings are uplifted by the tirtha’s power; distant Dvārakā shrines and sea-waves frame the sanctity.

T
Tiryagyoni
K
Kīṭa
S
Snāna
M
Mukti
G
Gomatī-udadhi-saṅgama (context)

FAQs

The māhātmya emphasizes the extraordinary salvific power attributed to tīrtha-snāna at a supremely sacred confluence.

The Gomatī–Ocean confluence (Gomatī-udadhi-saṅgama) celebrated in Dvārakā Māhātmya.

Snāna (ritual bathing/immersion) at the tīrtha, described as sufficient by itself for liberation in this phalaśruti.