Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 11

पश्चिमां दिशमास्थाय तीरे नदनदीपतेः । तेजोमयस्य रूपस्य द्रष्टुकामा महात्मनः । तस्मिन्मानसमाधाय तेपिरे परमं तपः

paścimāṃ diśamāsthāya tīre nadanadīpateḥ | tejomayasya rūpasya draṣṭukāmā mahātmanaḥ | tasminmānasamādhāya tepire paramaṃ tapaḥ

Sie wandten sich nach Westen und verweilten am Ufer des Herrn der Flüsse. In dem Verlangen, die strahlende Gestalt jenes Großen Selbst zu schauen, richteten sie ihren Geist auf Ihn und übten höchste Askese.

पश्चिमाम्western
पश्चिमाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootपश्चिम (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन
दिशम्direction
दिशम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootदिश् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन
आस्थायhaving proceeded/approached
आस्थाय:
Kriya-viseshana (Adverbial action/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootआ + स्था (धातु) + ल्यप् (क्त्वा-समकक्ष)
Formल्यबन्त अव्ययकृदन्त (Gerund), पूर्वकालिक क्रिया
तीरेon the bank
तीरे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतीर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन
नदनदीपतेःof the lord of rivers (the ocean)
नदनदीपतेः:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootनद (प्रातिपदिक) + नदी (प्रातिपदिक) + पति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), एकवचन; समासः—तत्पुरुष (नदानां नदीनां च पतिः)
तेजोमयस्यof the radiant
तेजोमयस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootतेजस् (प्रातिपदिक) + मय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), एकवचन; समासः—तत्पुरुष (तेजसा मयः)
रूपस्यof the form
रूपस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootरूप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), एकवचन
द्रष्टुकामाःdesiring to see
द्रष्टुकामाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootद्रष्टु (दृश् धातु, तुमुन्) + काम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन; समासः—तत्पुरुष (द्रष्टुं कामः येषां ते)
महात्मनःof the great-souled one
महात्मनः:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootमह (प्रातिपदिक) + आत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), एकवचन; समासः—कर्मधारय (महान् आत्मा यस्य)
तस्मिन्in that (place/thing)
तस्मिन्:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन
मानसम्mind
मानसम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमानस (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन
आधायhaving fixed/placed
आधाय:
Kriya-viseshana (Adverbial action/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootआ + धा (धातु) + ल्यप्
Formल्यबन्त अव्ययकृदन्त (Gerund), पूर्वकालिक क्रिया
तेपिरेperformed austerity
तेपिरे:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootतप् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd person), बहुवचन, आत्मनेपद
परमम्supreme
परमम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन
तपःausterity
तपः:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतपस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन (रूपं प्रथमा/द्वितीया समानम्)

Prahlāda

Tirtha: Dvārakā–Prabhāsa coastal tīrtha (contextual)

Type: kshetra

Listener: Pilgrimage-inquirer audience (ṛṣis/śaunaka-group style, context-dependent)

Scene: A group of Brahmā’s sons journey westward and sit in austere meditation on a sea/river bank, minds fixed on a radiant Great Soul, performing prolonged tapas under a vast sky.

P
Prahlāda
S
Sanakādi Kumāras
M
Mahātmā (Supreme Lord)

FAQs

Darśana is attained through concentrated mind and tapas; inner discipline sanctifies outer pilgrimage.

The western sacred riverbank leading toward the coastal sacred sphere of Dvārakā/Varuṇa’s region, within the Gomātī origin narrative.

Tapas with mānasa-samādhi—performing austerity while fixing the mind in meditative concentration.