Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 23

लक्ष्मीं नदीं ततो गच्छेद्गच्छन्तीं सागरं प्रति । यस्या दर्शनमात्रेण मुच्यते सर्वपातकैः

lakṣmīṃ nadīṃ tato gacchedgacchantīṃ sāgaraṃ prati | yasyā darśanamātreṇa mucyate sarvapātakaiḥ

Dann soll er zum Fluss Lakṣmī gehen, der dem Ozean entgegenströmt; schon durch bloßes Schauen wird man von allen schweren Sünden befreit.

लक्ष्मीम्Lakṣmī (name of the river)
लक्ष्मीम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootलक्ष्मी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (Accusative/2nd), एकवचन
नदीम्river
नदीम्:
Karma (Object apposition/कर्म)
TypeNoun
Rootनदी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (Accusative/2nd), एकवचन; लक्ष्मीम् इति विशेष्यस्य विशेषण/अप्पोजिशन
ततःthen
ततः:
Adhikarana (Context/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय, क्रमबोधक (then)
गच्छेत्should go
गच्छेत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; परस्मैपदम्
गच्छन्तीम्flowing/going
गच्छन्तीम्:
Karma (Object qualifier/कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootगम् (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकृदन्त (Present active participle), स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; नदीम् इति विशेषणम्
सागरम्the ocean
सागरम्:
Gati-karma (Goal/गतिकर्म)
TypeNoun
Rootसागर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (Accusative/2nd), एकवचन
प्रतिtowards
प्रति:
Sambandha (Directional/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootप्रति (अव्यय)
Formउपसर्गसदृश-अव्यय/पूर्वसर्ग (preposition: towards)
यस्याःof which (river)
यस्याः:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी (Genitive/6th), एकवचन; सम्बन्ध (of which)
दर्शनमात्रेणby mere sight
दर्शनमात्रेण:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootदर्शन + मात्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (Instrumental/3rd), एकवचन; तत्पुरुषः (दर्शनस्य मात्रम्)
मुच्यतेis freed
मुच्यते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootमुच् (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; आत्मनेपदम्; कर्मणि प्रयोग (passive: is released)
सर्वपातकैःfrom all sins
सर्वपातकैः:
Apadana (Separation/from/अपादान)
TypeNoun
Rootसर्व + पातक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (Instrumental/3rd), बहुवचन; कर्मधारयः (सर्वाणि पातकानि)

Sūta (Lomaharṣaṇa) (deduced)

Tirtha: Lakṣmī-nadī

Type: river

Listener: Pilgrim-seeker / addressed brāhmaṇa audience (implicit)

Scene: A pilgrim approaches a luminous river named Lakṣmī flowing toward the ocean; the sea glitters ahead, and the pilgrim folds hands in reverence, suggesting purification through mere sight.

L
Lakṣmī-nadī
S
Sāgara (Ocean)

FAQs

Sacred geography is itself salvific—contact even through darśana can purify grave sin.

The Lakṣmī-nadī (river Lakṣmī) flowing toward the ocean.

Darśana—going to behold the sacred river (with implied reverence and pilgrimage).