Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 10

नार्युवाच । आभीरी त्रिदशाधीश तथाहं बहुभर्तृका । फलार्थं तु समायाता पतिता गिरिनिर्झरे

nāryuvāca | ābhīrī tridaśādhīśa tathāhaṃ bahubhartṛkā | phalārthaṃ tu samāyātā patitā girinirjhare

Die Frau sprach: „O Herr der dreißig Götter, ich bin eine Ābhīrī und habe bereits viele Gatten. Um der Früchte willen kam ich, doch bin ich in diesen Bergbach gestürzt.“

नारीthe woman
नारी:
Karta (Speaker/कर्ता)
TypeNoun
Rootनारी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; वक्त्री
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्, प्रथमपुरुष, एकवचन
आभीरीan Ābhīrī woman (cowherdess)
आभीरी:
Karta (Predicate-noun/समनाधिकरण)
TypeNoun
Rootआभीरी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; आत्मपरिचय (I am an Ābhīrī)
त्रिदशाधीशO lord of the gods
त्रिदशाधीश:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootत्रिदश (प्रातिपदिक) + अधीश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन; संबोधनपदम्
तथाthus/also
तथा:
Kriya-vishesana (Manner/प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय, प्रकार/समुच्चयार्थक (thus/so/also)
अहम्I
अहम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन
बहुभर्तृकाhaving many husbands
बहुभर्तृका:
Karta (Subject-qualifier/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootबहु (प्रातिपदिक) + भर्तृ (प्रातिपदिक) + क (तद्धित)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘अहम्’ इति विशेषणम्; बहवः भर्तारः यस्याः सा (having many husbands)
फलार्थम्for fruit/benefit
फलार्थम्:
Hetu (Purpose/हेतु)
TypeIndeclinable
Rootफल (प्रातिपदिक) + अर्थ (प्रातिपदिक)
Formअव्यय (हेत्वर्थे), ‘फलस्य अर्थे’ (for fruit/benefit)
तुindeed/but
तु:
Sambandha (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय, अवधारण/विरोधार्थक
समायाताcome/arrived
समायाता:
Karta (Subject-qualifier/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootसम् + आ + या (धातु) → समायात (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (क्त), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘अहम्’ इति विशेषणम्
पतिताfallen
पतिता:
Karta (Subject-qualifier/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootपत् (धातु) → पतित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (क्त), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘अहम्’ इति विशेषणम्
गिरिनिर्झरेin a mountain stream
गिरिनिर्झरे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootगिरि (प्रातिपदिक) + निर्झर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; अधिकरणे

The woman (Ābhīrī)

Tirtha: Arbuda giri-nirjhara (contextual)

Type: kund

Listener: Śakra (Indra)

Scene: A pastoral Ābhīrī woman, wet from the stream, speaks defensively yet candidly to Indra; rocky cascade and forested mountain flank them.

Ā
Ābhīrī
I
Indra (as Tridaśādhiśa)
M
Mountain stream (girinirjhara)

FAQs

Purāṇic narratives often juxtapose divine power with human circumstance, highlighting the complexity of desire, social reality, and the pursuit of benefit.

The setting is the Arbuda mountain’s sacred waters; the broader passage treats the waters as tīrtha-like, though the exact name is outside this verse.

Implicitly, the context points toward bathing/entering sacred waters (snāna), though no direct injunction is stated in this line.