Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 3

त्वया सूत पुरा प्रोक्तं रामो लक्ष्मणसंयुतः । सीतया सहितः प्राप्तः क्षेत्रेऽत्र प्रस्थितो वने

tvayā sūta purā proktaṃ rāmo lakṣmaṇasaṃyutaḥ | sītayā sahitaḥ prāptaḥ kṣetre'tra prasthito vane

Früher, o Sūta, sagtest du, Rāma sei, von Lakṣmaṇa begleitet und mit Sītā zusammen, in diese heilige Gegend gelangt und in den Wald aufgebrochen.

त्वयाby you
त्वया:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootत्वद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; तृतीया-विभक्ति (Instrumental/करण), एकवचन (Singular)
सूतO Sūta
सूत:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootसूत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सम्बोधन-विभक्ति (Vocative/सम्बोधन), एकवचन
पुराformerly, earlier
पुरा:
Kriyavisheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपुरा (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय; कालवाचक क्रियाविशेषण (temporal adverb)
प्रोक्तम्said, spoken
प्रोक्तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeVerb
Rootप्र + वच् (धातु) → प्रोक्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; (कथितम्/उक्तम्)
रामःRāma
रामः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति (Nominative/कर्ता), एकवचन
लक्ष्मणसंयुतःaccompanied by Lakṣmaṇa
लक्ष्मणसंयुतः:
Karta (Subject-qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootलक्ष्मण (प्रातिपदिक) + संयुत (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (तृतीया-तत्पुरुष: लक्ष्मणेन संयुतः); पुंलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन; विशेषण (रामस्य)
सीतयाwith Sītā
सीतया:
Sahakarana (Accompaniment/सह)
TypeNoun
Rootसीता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; तृतीया-विभक्ति, एकवचन
सहितःtogether (with)
सहितः:
Karta (Subject-qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootसहित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन; विशेषण (रामस्य); 'सह' अर्थे
प्राप्तःarrived, reached
प्राप्तः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Rootप्र + आप् (धातु) → प्राप्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (past active participle); पुंलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन; (आगतः/प्राप्तवान्)
क्षेत्रेin the sacred place/field
क्षेत्रे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootक्षेत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; सप्तमी-विभक्ति (Locative/अधिकरण), एकवचन
अत्रhere
अत्र:
Kriyavisheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक क्रियाविशेषण (locative adverb)
प्रस्थितःdeparted, set out
प्रस्थितः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Rootप्र + स्था (धातु) → प्रस्थित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (past active participle); पुंलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन; (प्रयातः)
वनेin the forest
वने:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; सप्तमी-विभक्ति, एकवचन

Ṛṣis (the sages)

Type: kshetra

Listener: Sūta

Scene: Rāma, Lakṣmaṇa, and Sītā arrive at a sacred kṣetra’s threshold; the landscape shifts into forested liminality—trees, hermitage markers, and a subtle aura of sanctity around the land.

S
Sūta
R
Rāma
L
Lakṣmaṇa
S
Sītā

FAQs

The presence of dhārmic exemplars (Rāma with Sītā and Lakṣmaṇa) sanctifies geography, turning a region into a remembered kṣetra.

The “kṣetra” under discussion in the Hāṭakeśvara-kṣetra Māhātmya continuum of the Nāgara Khaṇḍa.

None; it recalls narrative context to frame a later clarification about consecrations and events.