Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 18

एवमुक्त्वा स विप्रेंद्रस्ततः प्रोवाच केशवम् । आतिथ्यं विहितं ह्येतत्तव पत्न्या यथोचितम् । तस्मात्तत्र प्रयास्यामि यत्र स्यात्तादृशी सुता

evamuktvā sa vipreṃdrastataḥ provāca keśavam | ātithyaṃ vihitaṃ hyetattava patnyā yathocitam | tasmāttatra prayāsyāmi yatra syāttādṛśī sutā

Nachdem er so gesprochen hatte, wandte sich jener erhabene Brāhmaṇa an Keśava: „Diese Gastfreundschaft ist wahrlich von deiner Gattin, wie es sich ziemt, ordnungsgemäß erwiesen worden. Darum will ich dorthin gehen, wo eine Tochter von solcher Art zu finden ist.“

evamthus
evam:
Kriya-viseshana (Manner/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootevam (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक
uktvāhaving said
uktvā:
Kriya-viseshana (Prior action/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootuktvā (अव्यय-कृदन्त; √vac (धातु) + त्वा)
Formक्त्वान्त अव्यय (gerund); पूर्वकालिक क्रिया
saḥhe
saḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
vipra-indraḥlord of brahmins
vipra-indraḥ:
Karta (Apposition/कर्ता)
TypeNoun
Rootvipra (प्रातिपदिक) + indra (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुषः/उपमान-तत्पुरुषः; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘विप्राणाम् इन्द्रः’
tataḥthen
tataḥ:
Kriya-viseshana (Sequence/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Roottatas (अव्यय)
Formअव्यय; क्रम/अपादानार्थ (then/from there)
provācasaid / addressed
provāca:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootpra-√vac (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद; उपसर्ग: प्र
keśavamKeśava (Viṣṇu/Kṛṣṇa)
keśavam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootkeśava (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/कर्म), एकवचन
ātithyamhospitality
ātithyam:
Karma/Visaya (Object/topic/कर्म-विषय)
TypeNoun
Rootātithya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; अत्र कर्म/विषय-रूपेण (hospitality as topic)
vihitamproperly performed/arranged
vihitam:
Karta (Predicate adjective/कर्ता)
TypeAdjective
Rootvihita (कृदन्त-प्रातिपदिक; √dhā (धातु) + क्त, उपसर्ग: वि)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त; ātithyam इति विशेषणम्
hiindeed
hi:
Sambandha to clause (Emphasis/हि)
TypeIndeclinable
Roothi (अव्यय)
Formअव्यय; हेत्वर्थ/निश्चयार्थ (emphatic particle)
etatthis
etat:
Karta/Karma (This/एतत्)
TypeNoun
Rootetad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
tavayour
tava:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootyusmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6th/सम्बन्ध), एकवचन
patnyāby (your) wife
patnyā:
Karana/Karta (By your wife/कर्ता-करण)
TypeNoun
Rootpatnī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3rd/करण/कर्ता), एकवचन
yathā-ucitamas appropriate
yathā-ucitam:
Kriya-viseshana (Manner/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootyathā (अव्यय) + ucita (कृदन्त/प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समासः; अव्ययवत् (as is proper)
tasmāttherefore
tasmāt:
Hetu (Reason/हेतु)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपञ्चमी, एकवचन; ‘therefore’
tatrathere
tatra:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Roottatra (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक
prayāsyāmiI shall go forth
prayāsyāmi:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootpra-√yā (धातु)
Formलृट् (Simple Future), उत्तमपुरुष (1st person), एकवचन; परस्मैपद; उपसर्ग: प्र
yatrawhere
yatra:
Adhikarana (Relative location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootyatra (अव्यय)
Formअव्यय; सम्बन्ध-देशवाचक (relative adverb: where)
syātmight be / would be
syāt:
Kriya (Subordinate predicate/क्रिया)
TypeVerb
Root√as (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
tādṛśīsuch / of that kind
tādṛśī:
Karta (Qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Roottādṛś (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण (qualifying sutā)
sutāa daughter
sutā:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootsutā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन

Viprendra (the foremost brāhmaṇa) speaking to Keśava

Scene: A venerable brāhmaṇa, satisfied, speaks to Keśava; the wife stands modestly after offering hospitality; the brāhmaṇa prepares to depart in search of a worthy daughter/bride.

K
Keśava (Viṣṇu)
V
Viprendra (brāhmaṇa)
P
patnī (wife)

FAQs

Atithi-dharma (honoring guests) is a sacred duty; proper hospitality is acknowledged as a source of merit and right order.

No particular tīrtha is named in this verse; it continues a narrative within a tīrtha-glorifying chapter.

Hospitality (ātithya) is affirmed as something to be done “yathocitam”—according to propriety and dharmic fitness.