Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 13

यस्मान्मे पुरतः पापे कांतस्य मम हर्षिता । शय्यायां त्वं समाविष्टा लज्जां त्यक्त्वा सुदूरतः । तस्मादश्वमुखी नूनं विकृता त्वं भविष्यसि

yasmānme purataḥ pāpe kāṃtasya mama harṣitā | śayyāyāṃ tvaṃ samāviṣṭā lajjāṃ tyaktvā sudūrataḥ | tasmādaśvamukhī nūnaṃ vikṛtā tvaṃ bhaviṣyasi

„Weil du, du sündiges Mädchen, vor meinen Augen, an meinem Geliebten Gefallen findend, sein Lager bestiegen hast und die Scham weit von dir warfst, sollst du gewiss entstellt werden und ein Pferdegesicht tragen.“

yasmātbecause of which / from which
yasmāt:
Hetu/Apadana (Cause/Source/हेतु-अपादान)
TypeNoun
Rootyad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे/नपुंसकलिङ्गे, पञ्चमी (5th/अपादान), एकवचन; सम्बन्धार्थे ‘यस्मात्’ = ‘because of which/from which’
meof me / my
me:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootasmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6th/सम्बन्ध), एकवचन; एन्क्लिटिक रूप ‘मे’
purataḥin front (of)
purataḥ:
Adhikarana (Locative sense/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootpuratas (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय; स्थानवाचक क्रियाविशेषण (adverb of place)
pāpeO sinful one
pāpe:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootpāpa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/अधिकरण), एकवचन; सम्बोधन/संबोधनाभासे (vocative-like address)
kāntasyaof (your) beloved/husband
kāntasya:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootkānta (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/सम्बन्ध), एकवचन
mamamy
mama:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootasmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6th/सम्बन्ध), एकवचन
harṣitādelighted
harṣitā:
Karta (Subject complement/कर्ता)
TypeAdjective
Rootharṣita (कृदन्त-प्रातिपदिक; √hṛṣ (धातु) + क्त)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st/कर्ता), एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि/भावे; विशेषण (agreeing with implied ‘त्वम्’)
śayyāyāmon the bed
śayyāyām:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootśayyā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7th/अधिकरण), एकवचन
tvamyou
tvam:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootyusmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा (1st/कर्ता), एकवचन
samāviṣṭāhaving entered / seated
samāviṣṭā:
Karta (Predicate adjective/कर्ता)
TypeAdjective
Rootsam-ā-viṣṭa (कृदन्त-प्रातिपदिक; √viś (धातु) + क्त, उपसर्ग: सम्+आ)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त; ‘entered/settled’
lajjāmshame/modesty
lajjām:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootlajjā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd/कर्म), एकवचन
tyaktvāhaving abandoned
tyaktvā:
Kriya-viseshana (Gerundial modifier/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Roottyaktvā (अव्यय-कृदन्त; √tyaj (धातु) + त्वा)
Formक्त्वान्त अव्यय (gerund); पूर्वकालिक क्रिया (having done)
sudūrataḥfrom far away
sudūrataḥ:
Apadana/Desha (From a distance/अपादान-देश)
TypeIndeclinable
Rootsu-dūratas (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय; ‘सुदूर’ + तस्-प्रत्यय; अपादानाभासे/दिशावाचक (from far away)
tasmāttherefore / from that
tasmāt:
Hetu/Apadana (Cause/Source/हेतु-अपादान)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपञ्चमी (5th/हेतु-अपादान), एकवचन; ‘therefore/from that’
aśvamukhīhorse-faced (woman)
aśvamukhī:
Karta (Predicate noun/कर्ता)
TypeNoun
Rootaśva + mukhī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मधारयः—‘अश्वमुखी’ = अश्वस्य मुखं यस्याः/अश्वमुख-सदृशी
nūnamsurely
nūnam:
Sambandha to verb (Modal particle/निश्चय)
TypeIndeclinable
Rootnūnam (अव्यय)
Formअव्यय; निश्चयार्थक (particle of certainty)
vikṛtādeformed
vikṛtā:
Karta (Predicate adjective/कर्ता)
TypeAdjective
Rootvikṛta (कृदन्त-प्रातिपदिक; √kṛ (धातु) + क्त, उपसर्ग: वि)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त; ‘deformed/changed’
tvamyou
tvam:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootyusmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन
bhaviṣyasiyou will become
bhaviṣyasi:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Root√bhū (धातु)
Formलृट् (Simple Future/भविष्यत्), मध्यमपुरुष (2nd person), एकवचन; परस्मैपद

Lakṣmī (cursing speech; contextual continuation)

Scene: Lakṣmī/Śrī, radiant yet wrathful, pronounces a curse upon a shameless woman seated on a couch beside the beloved; the moment freezes between luxury and impending deformity (a horse-faced transformation implied).

L
Lakṣmī
K
Kanyā
V
Viṣṇu (implied as kānta)

FAQs

The text frames social propriety (lajjā/modesty) and restraint as dharmic virtues, and depicts transgression as leading to painful consequences.

No tīrtha is named in this verse; it is part of a larger tīrtha-mahātmya narrative arc.

None; the verse is a direct curse pronouncement describing a consequence.