Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 49

तथेति समनुज्ञाते तेन शूद्रेण सत्वरम् । निन्युस्तं स्कन्धमारोप्य शूद्रं क्षेत्रे यथोदितम्

tatheti samanujñāte tena śūdreṇa satvaram | ninyustaṃ skandhamāropya śūdraṃ kṣetre yathoditam

Als der Śūdra seine Zustimmung gab, hoben sie ihn eilends auf ihre Schultern und trugen den Śūdra in jenes heilige Kṣetra, genau wie es angewiesen worden war.

तथाso, thus
तथा:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय, प्रकारवाचक (manner adverb)
इतिthus (saying)
इति:
Sambandha (Discourse marker/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय, वाक्यसमाप्ति/उद्धरणसूचक (quotative particle)
समनुज्ञातेwhen (he) had consented / when permission was given
समनुज्ञाते:
Adhikarana (Locative absolute/अधिकरण)
TypeVerb
Rootसम् + अनु + ज्ञा (धातु) → समनुज्ञात (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (past passive participle) ‘समनुज्ञात’; सप्तमी-विभक्तिः (locative), एकवचनम्; नपुंसकलिङ्गे/पुंलिङ्गे सन्दर्भानुसारं; ‘(तस्मिन्) समनुज्ञाते’ = ‘when permission was granted’ (locative absolute)
तेनby him
तेन:
Kartr-karana (Agent-instrument/कर्ता-करण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; पुल्लिङ्गः, तृतीया-विभक्तिः (instrumental), एकवचनम्
शूद्रेणby the śūdra
शूद्रेण:
Kartr-karana (Agent-instrument/कर्ता-करण)
TypeNoun
Rootशूद्र (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गः, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘तेन’ इत्यस्य विशेषणम्
सत्वरम्quickly
सत्वरम्:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसत्वरम् (अव्यय)
Formअव्यय, क्रियाविशेषण (adverb)
निन्युःthey led
निन्युः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootनी (धातु)
Formलिट्-लकारः (perfect), प्रथमपुरुषः (3rd person), बहुवचनम्; परस्मैपदम्; धातुः: नी (to lead)
तम्him
तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; पुल्लिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
स्कन्धम्(on the) shoulder
स्कन्धम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootस्कन्ध (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
आरोप्यhaving placed (him) on
आरोप्य:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootआ + रुह् (धातु) → आरोप्य (क्त्वान्त)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (gerund/absolutive) from आ+रुह्/आरोपय् (causative sense ‘to place upon’); ‘having placed (him) upon’
शूद्रम्the śūdra (man)
शूद्रम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशूद्र (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘तम्’ इत्यस्य अपि विशेष्यभावः (apposition)
क्षेत्रेin the field/place
क्षेत्रे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootक्षेत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः (neuter), सप्तमी-विभक्तिः (locative), एकवचनम्
यथाas
यथा:
Kriya-visheshana (Manner/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्यय, उपमान/प्रकारवाचक (as, according to)
उदितम्as was said
उदितम्:
Kriya-visheshana (Manner/क्रियाविशेषण)
TypeAdjective
Rootउद् + वद्/वच् (धातु) → उदित (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (past passive participle) ‘उदित’ = ‘said/uttered’; नपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; अव्ययवत् ‘यथोदितम्’ = ‘as stated’

Narrator (Purāṇic narrator within Nāgarakhaṇḍa Tīrthamāhātmya; specific named speaker not present in snippet)

Type: kshetra

Scene: After receiving consent, attendants quickly lift the Śūdra onto their shoulders and carry him into the sacred kṣetra exactly as prescribed.

Ś
śūdra
K
kṣetra

FAQs

Obedience to dhārmic instruction and reverence for the kṣetra are presented as the first steps that enable later spiritual results.

The verse refers generally to a “kṣetra” within the Nāgarakhaṇḍa Tīrthamāhātmya narrative; the specific place-name is not stated in this shloka.

Proper entry into the sacred precinct (kṣetra) “as instructed” is emphasized, preparing for subsequent rites in the narrative.