Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 4

ततो ब्रह्मादयो देवाः स्वयमेव व्यवस्थिताः । ताभ्यां निवारणार्थाय शांत्यर्थं सर्वदेहिनान् । गताश्च ते समुत्थाप्य पुनरेव त्रिविष्टपम्

tato brahmādayo devāḥ svayameva vyavasthitāḥ | tābhyāṃ nivāraṇārthāya śāṃtyarthaṃ sarvadehinān | gatāśca te samutthāpya punareva triviṣṭapam

Dann griffen Brahmā und die anderen Götter selbst ein. Um die beiden zurückzuhalten und Frieden für alle verkörperten Wesen zu stiften, traten sie heran, rissen sie aus dem Streit empor und kehrten darauf wieder nach Triviṣṭapa, in den Himmel, zurück.

tataḥthen
tataḥ:
Kāla-adhikarana (Temporal)
TypeIndeclinable
Roottataḥ (अव्यय; tad + tas)
Formअव्यय; क्रम/कालवाचक (then/thereupon)
brahmā-ādayaḥBrahmā and others
brahmā-ādayaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootbrahmā (प्रातिपदिक) + ādi (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; तत्पुरुष (brahmā pradhānaḥ ye = Brahmā and others)
devāḥthe gods
devāḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootdeva (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
svayamthemselves
svayam:
Karta-visheshana (Agentive modifier)
TypeIndeclinable
Rootsvayam (अव्यय)
Formअव्यय; स्वकर्तृवाचक (by themselves)
evaindeed
eva:
Nipāta (Particle)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण (emphasis)
vyavasthitāḥstood ready/assembled
vyavasthitāḥ:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootvi + ava + sthā (धातु) + kta
Formभूतकर्मणि/भूतकर्तरि कृदन्त (past participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; अर्थ: ‘स्थित/उपस्थित’
tābhyāmby those two (of them)
tābhyām:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया/पञ्चमी-विभक्ति, द्विवचन; अत्र तृतीया (by those two)
nivāraṇa-arthāyafor preventing (it)
nivāraṇa-arthāya:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeNoun
Rootnivāraṇa (प्रातिपदिक) + artha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी-विभक्ति (Dative/4th), एकवचन; तत्पुरुष (nivāraṇasya arthaḥ = for the purpose of stopping)
śānti-arthamfor peace
śānti-artham:
Prayojana (Purpose)
TypeNoun
Rootśānti (प्रातिपदिक) + artha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष (śānteḥ arthaḥ = for peace)
sarva-dehinānall embodied beings
sarva-dehinān:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootsarva (प्रातिपदिक) + dehin (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; तत्पुरुष (all embodied beings)
gatāḥwent
gatāḥ:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootgam (धातु) + kta
Formभूतकृदन्त (past participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; कर्तरि (they went)
caand
ca:
Samuccaya (Connector)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (and)
tethey
te:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
samutthāpyahaving raised/roused
samutthāpya:
Purvakala-kriya (Prior action)
TypeVerb
Rootsam + ut + sthā (धातु) + ल्यप् (क्त्वा-प्रत्यय)
Formअव्ययकृदन्त (gerund/absolutive), ‘having raised/roused’
punaragain
punar:
Kriya-visheshana (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootpunar (अव्यय)
Formअव्यय; पुनरावृत्ति (again)
evaindeed
eva:
Nipāta (Particle)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण (indeed)
triviṣṭapamTriviṣṭapa (heaven)
triviṣṭapam:
Gati-karman (Destination object)
TypeNoun
Roottriviṣṭapa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन

Sūta

Listener: dvija-sattamāḥ

Scene: Brahmā and the gods descend between the two warriors, halting the clash; the combatants are ‘roused’ out of battle-trance, and the devas ascend back to heaven.

B
Brahmā
D
Devas
T
Triviṣṭapa (Svarga)

FAQs

Cosmic guardianship upholds dharma: even mighty conflicts are subordinated to universal peace (śānti) and order.

Indirectly, this is part of the narrative arc that culminates in the sanctification of the Sūrya-kṣetra.

None; the verse describes divine intervention for the sake of śānti.