Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 60

सोऽपि वृक्षं समुत्पाट्य क्रोधसंरक्तलोचनः । त्रिशंखां भृकुटीं कृत्वा तस्याप्यभिमुखं ययौ

so'pi vṛkṣaṃ samutpāṭya krodhasaṃraktalocanaḥ | triśaṃkhāṃ bhṛkuṭīṃ kṛtvā tasyāpyabhimukhaṃ yayau

Auch er riss einen Baum aus, die Augen vor Zorn gerötet; die Brauen zu drei tiefen Furchen zusammengezogen, schritt er ihm geradewegs entgegen.

सःhe
सः:
Kartā (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन (Nominative singular)
अपिalso
अपि:
Sambandha-bodhaka (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय/अपि-कार (particle: “also/even”)
वृक्षम्tree
वृक्षम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवृक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया, एकवचन (Accusative singular)
समुत्पाट्यhaving uprooted
समुत्पाट्य:
Pūrvakāla-kriyā (Prior action/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootसम् + उत् + पट्/पाट् (धातु) + ल्यप् (ल्यबन्त)
Formल्यबन्त अव्ययकृदन्त (gerund); पूर्वकालिक क्रिया (having uprooted)
क्रोधसंरक्तलोचनःwith eyes reddened by anger
क्रोधसंरक्तलोचनः:
Kartṛ-viśeṣaṇa (Subject qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootक्रोध (प्रातिपदिक) + संरक्त (कृदन्त-प्रातिपदिक) + लोचन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (क्रोधेन संरक्ते लोचने यस्य) = “whose eyes are reddened with anger”
त्रिशंखाम्a three-fold (furrow/line)
त्रिशंखाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootत्रि (संख्या) + शंखा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया, एकवचन; द्विगु-समासः (three-fold/three lines)
भृकुटीम्frown, knitted brow
भृकुटीम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootभृकुटी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया, एकवचन (Accusative singular)
कृत्वाhaving made
कृत्वा:
Pūrvakāla-kriyā (Prior action/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु) + क्त्वा (क्त्वान्त)
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्त (gerund); पूर्वकालिक क्रिया (having made)
तस्यof him
तस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक; षष्ठी, एकवचन (Genitive singular)
अपिalso
अपि:
Sambandha-bodhaka (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; अपि-कार (particle: “also/indeed”)
अभिमुखम्towards, facing
अभिमुखम्:
Diśā/Prati (Directional modifier/दिशा-निर्देश)
TypeIndeclinable
Rootअभिमुख (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाववत् क्रियाविशेषण (adverbial accusative: “towards/facing”)
ययौwent
ययौ:
Kriyā (Main verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootया (धातु)
Formलिट् (परोक्षभूत/परफेक्ट), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद (Perfect: “went”)

Narrator (contextual Purāṇic narrator; specific speaker not stated in snippet)

Type: kshetra

Scene: The opponent uproots a tree in reply; his eyes blaze red with anger, brows drawn into three furrows, stepping forward to meet the king head-on.

FAQs

Unchecked anger drives one toward violence; dharma requires mastery of passion even amid conflict.

The verse occurs within Nāgarakhaṇḍa’s Tīrthamāhātmya, but this single line does not name the tīrtha explicitly.

None in this verse; it is narrative description.