Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 55

व्याघ्रः क्षुत्क्षामकण्ठश्च तस्या मार्गावलोककः । संरंभाटोपसंयुक्तः सृक्किणी परिलेहयन्

vyāghraḥ kṣutkṣāmakaṇṭhaśca tasyā mārgāvalokakaḥ | saṃraṃbhāṭopasaṃyuktaḥ sṛkkiṇī parilehayan

Der Tiger, dessen Kehle vom Hunger ausgezehrt war, beobachtete den Pfad, den sie nehmen würde—voller Wildheit und Hochmut, die Mundwinkel leckend.

व्याघ्रःtiger
व्याघ्रः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootव्याघ्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st case), एकवचन
क्षुत्-क्षाम-कण्ठःwith throat emaciated by hunger
क्षुत्-क्षाम-कण्ठः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootक्षुत् (प्रातिपदिक) + क्षाम (प्रातिपदिक) + कण्ठ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st case), एकवचन; तत्पुरुष (क्षुधा क्षामः कण्ठः यस्य)
and
:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
तस्याःof her
तस्याः:
Sambandha (Possessor/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी (6th case), एकवचन; सर्वनाम
मार्ग-अवलोककःwatcher of her path
मार्ग-अवलोककः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमार्ग (प्रातिपदिक) + अवलोकक (प्रातिपदिक; √लोक्)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st case), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (मार्गस्य अवलोककः = watcher of the path)
संरम्भ-आटोप-संयुक्तःfilled with rage and swagger
संरम्भ-आटोप-संयुक्तः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootसंरम्भ (प्रातिपदिक) + आटोप (प्रातिपदिक) + संयुक्त (कृदन्त; सम्√युज्)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st case), एकवचन; तत्पुरुष (संरम्भेण आटोपेन च संयुक्तः)
सृक्किणीthe two corners of (his) mouth
सृक्किणी:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootसृक्कि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd case), द्विवचन; (sṛkkī = corners of the mouth)
परिलेहयन्licking
परिलेहयन्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Rootपरि√लिह् (धातु)
Formवर्तमान कृदन्त (शतृ), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st case), एकवचन; present active participle

Narrator (Purāṇic narrator voice within the Māhātmya)

Type: kshetra

Scene: A gaunt, starving tiger lurks, eyes fixed on the path, bristling with aggressive pride, licking its mouth—an ambush poised to strike.

V
vyāghra (tiger)
N
Nandinī (implied)

FAQs

The verse heightens the moral tension—predatory hunger versus a devotee’s steadfastness—preparing for a dharmic transformation.

The immediate focus is the sacred narrative landscape of the Nāgarakhaṇḍa Tīrthamāhātmya; no distinct named tīrtha appears in this line.

None; it is narrative characterization.