Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 23

असंख्याताः सहस्राणि ये रुद्रा भूमिमाश्रिताः । नमस्तेभ्योऽपि सर्वेभ्यस्तेषां रक्षंति ये रुजः

asaṃkhyātāḥ sahasrāṇi ye rudrā bhūmimāśritāḥ | namastebhyo'pi sarvebhyasteṣāṃ rakṣaṃti ye rujaḥ

Unzählige Tausende von Rudras weilen auf Erden; auch ihnen allen sei Verehrung — denen, die die Wesen vor Schmerz und Leiden bewahren.

asaṃkhyātāḥcountless
asaṃkhyātāḥ:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Roota-saṃkhyāta (अ+संख्यात) (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; ‘rudrāḥ’ विशेषणम्
sahasrāṇithousands
sahasrāṇi:
Visheshaṇa/Apposition (विशेषण/अप्पोज़िशन)
TypeNoun
Rootsahasra (सहस्र) (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, बहुवचन; संख्यावाचक-नाम (as apposition/measure)
yewho
ye:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootyad (यद्) (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; सम्बन्धसूचक
rudrāḥRudras
rudrāḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootrudra (रुद्र) (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
bhūmimthe earth
bhūmim:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootbhūmi (भूमि) (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
āśritāḥhaving resorted to / dwelling on
āśritāḥ:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootā-śri (आ+श्रि धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (PPP), पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; ‘rudrāḥ’ विशेषणम्
namaḥsalutation
namaḥ:
Sambodhana/Address (सम्बोधन-प्रयोग)
TypeIndeclinable
Rootnamas (प्रातिपदिक)
Formअव्यय; निपात (salutation)
tebhyaḥto them
tebhyaḥ:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Roottad (तद्) (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी (dative), बहुवचन
apialso/even
api:
Discourse particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootapi (अपि)
Formअव्यय; निपात (particle: also/even)
sarvebhyaḥto all
sarvebhyaḥ:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootsarva (सर्व) (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी (dative), बहुवचन; ‘tebhyaḥ’ विशेषणम्
teṣāmof them
teṣām:
Sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Roottad (तद्) (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (genitive), बहुवचन
rakṣantithey protect
rakṣanti:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootrakṣ (रक्ष् धातु)
Formलट्, प्रथमपुरुष, बहुवचन
yewho
ye:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootyad (यद्) (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; सम्बन्धसूचक (relative)
rujaḥpains/diseases
rujaḥ:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootruj (रुज्) (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (accusative), बहुवचन; ‘रुज्’ = पीडा/रोग (pain/disease)

Tāpasas (ascetics)

Tirtha: Hāṭakeśvara-kṣetra (contextual)

Type: kshetra

Scene: A vast sacred landscape subtly populated by countless Rudra-presences—some ascetic, some fierce, some benevolent—while devotees offer namaskāra; the atmosphere suggests protection from illness and sorrow.

R
Rudras
E
Earth (Bhūmi)

FAQs

The divine is present even on earth in countless forms; invoking Rudra is portrayed as protection from suffering and illness.

The verse supports the chapter’s tīrtha-glory through a universal Rudra-invocation; the specific tīrtha is not named in this line.

Offering salutations (namaḥ) as a healing-protective prayer; no additional ritual details appear here.