Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 61

मुहूर्त्तमपि यो योगी मस्तके धारयेन्मनः । कर्णै पिधाय पापेभ्यो मुच्यतेऽसौ न संशयः

muhūrttamapi yo yogī mastake dhārayenmanaḥ | karṇai pidhāya pāpebhyo mucyate'sau na saṃśayaḥ

Selbst wenn ein Yogin nur für einen Muhūrta den Geist am Scheitel festhält und die Ohren vor äußerer Zerstreuung verschließt, wird er von Sünden befreit — daran besteht kein Zweifel.

muhūrtama moment
muhūrtam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootmuhūrta (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
apieven
api:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootapi (अव्यय)
Formसमुच्चय/अपि-कारार्थक-अव्यय (particle: even/also)
yaḥwho
yaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootyad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सम्बन्धसूचक-सर्वनाम (relative pronoun)
yogīa yogin
yogī:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootyogin (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
mastakeon the head
mastake:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootmastaka (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
dhārayetshould hold/maintain
dhārayet:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Root√dhṛ (धृ धातु; धारणे)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
manaḥmind
manaḥ:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootmanas (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन
karṇaiḥwith the ears
karṇaiḥ:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootkarṇa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), बहुवचन
pidhāyahaving closed
pidhāya:
Kriya (Non-finite/क्रिया)
TypeVerb
Rootpi-√dhā (धा धातु; पिधान/आवरणे) + lyap (ल्यप्)
Formक्त्वान्त/ल्यबन्त-अव्यय (gerund), अव्यय; पूर्वकाले कृत्य (having closed)
pāpebhyaḥfrom sins
pāpebhyaḥ:
Apadana (Ablative/अपादान)
TypeNoun
Rootpāpa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (Ablative), बहुवचन
mucyateis freed
mucyate:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Root√muc (मुच् धातु; मोचने)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष, एकवचन; आत्मनेपद, कर्मणि-भाव (is released)
asauthat person/he
asau:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootadas (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; निर्देशार्थ-सर्वनाम (demonstrative)
nanot/no
na:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्यय (negation particle)
saṃśayaḥdoubt
saṃśayaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootsaṃśaya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन

Skanda (deduced from Nāgarakhaṇḍa Tīrthamāhātmya narrative style)

Tirtha: Śikhā/Sahasrāra (inner tīrtha)

Type: peak

Listener: Devī

Scene: Close-up of a yogin with fingers gently closing the ears, eyes half-closed, a radiant lotus at the crown emitting light upward; darkened outer world, luminous inner axis.

M
Muhūrta
Y
Yoga

FAQs

Even brief but focused inner discipline—mind fixed and senses restrained—has powerful purifying merit.

No specific tirtha is named in this verse; the teaching is a general yogic instruction within the Māhātmya context.

A meditative practice: steadying the mind at the crown and withdrawing from sensory input (closing the ears).