Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 63

मूर्त्तामूर्त्तवैराजं तं सदसद्रूप मव्यम् । चिंतयित्वा विराड्रूपं न भूयःस्तनपो भवेत् । चातुर्मास्ये सकृदपि ध्यानात्कल्मषसंक्षयः

mūrttāmūrttavairājaṃ taṃ sadasadrūpa mavyam | ciṃtayitvā virāḍrūpaṃ na bhūyaḥstanapo bhavet | cāturmāsye sakṛdapi dhyānātkalmaṣasaṃkṣayaḥ

Meditiere über den Unvergänglichen Herrn—Virāj—der zugleich Gestalt hat und über jede Gestalt hinaus ist, dessen Wesen Sein und Nichtsein umfasst. Wer seine kosmische (Virāṭ-)Gestalt geschaut hat, wird nicht wieder in verkörpertes Dasein geboren. Selbst eine einzige Meditation in der heiligen Viermonatszeit (Cāturmāsya) vernichtet die Makel der Sünde.

मूर्तामूर्तवैराजम्the cosmic (Vairāja) form that is both manifest and unmanifest
मूर्तामूर्तवैराजम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeAdjective
Rootमूर्त (प्रातिपदिक) + अमूर्त (प्रातिपदिक) + वैराज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; द्वन्द्व-समासः (मूर्तश्च अमूर्तश्च) + वैराजम् (विराजसम्बन्धि)
तम्him/that (one)
तम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; सर्वनाम
सत्being/real
सत्:
Sambandha (सम्बन्ध/Compound member)
TypeNoun
Rootसत् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; समासाङ्ग (in compound)
असत्non-being/unreal
असत्:
Sambandha (सम्बन्ध/Compound member)
TypeNoun
Rootअसत् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; समासाङ्ग (in compound)
रूपम्form/nature
रूपम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootरूप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; समासान्त (सदसद्रूपम्)
अव्यम्imperishable
अव्यम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeAdjective
Rootअव्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; विशेषणम् (imperishable/unchanging)
चिन्तयित्वाhaving contemplated
चिन्तयित्वा:
Kriya (क्रिया/Preceding action)
TypeVerb
Rootचिन्त् (धातु)
Formक्त्वान्त (Absolutive/Gerund), अव्ययभावः; पूर्वक्रिया (having contemplated)
विराड्रूपम्the Virāṭ-form (cosmic form)
विराड्रूपम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootविराज्/विराट् (प्रातिपदिक) + रूप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; तत्पुरुष-समासः (विराडः रूपम्)
not
:
Sambandha (सम्बन्ध/Negation)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध-निपात (negation)
भूयःagain
भूयः:
Sambandha (सम्बन्ध/Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootभूयस् (अव्यय/क्रियाविशेषण)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण (again/further)
स्तनपःan infant (milk-drinker)
स्तनपः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootस्तनप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
भवेत्would become
भवेत्:
Kriya (क्रिया/Main verb)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपद, प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन
चातुर्मास्येin the Cāturmāsya period (four-month season)
चातुर्मास्ये:
Adhikarana (अधिकरण/Time)
TypeNoun
Rootचातुर्मास्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; अधिकरण (time-locus)
सकृत्once
सकृत्:
Sambandha (सम्बन्ध/Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootसकृत् (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण (once)
अपिeven
अपि:
Sambandha (सम्बन्ध/Particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (even/also)
ध्यानात्from (the act of) meditation
ध्यानात्:
Hetu/Apadana (हेतु/अपादान)
TypeNoun
Rootध्यान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (5th/Ablative), एकवचन; हेतुः/अपादान (cause/source)
कल्मषसंक्षयःdestruction of sin/impurity
कल्मषसंक्षयः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootकल्मष (प्रातिपदिक) + संक्षय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; तत्पुरुष-समासः (कल्मषस्य संक्षयः)

Brahmā (deduced from Brahmā–Nārada dialogue context in this adhyāya colophon)

Tirtha: Hāṭakeśvara-kṣetra

Type: kshetra

Listener: Nārada

Scene: A cosmic Virāṭ form spanning worlds—yet simultaneously dissolving into formless radiance—while a sage meditates during monsoon Cāturmāsya, with clouds, lamps, and temple banners indicating the season of vows.

V
Virāj
V
Virāṭ
C
Cāturmāsya

FAQs

Contemplation of the Lord’s cosmic reality (Virāṭ/Virāj), especially in Cāturmāsya, purifies sin and leads toward freedom from rebirth.

The verse occurs within the Hāṭakeśvara-kṣetra Māhātmya section, though this particular shloka emphasizes the time-sacredness of Cāturmāsya more than a single tirtha act.

Dhyāna (meditation) even once during Cāturmāsya is prescribed as a sin-destroying practice.