Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 4

अश्वमेधसहस्रस्य फलं प्राप्नोत्यसंशयम् । चातुर्मास्ये विशेषेण भोक्तुर्मोक्षप्रदं भवेत्

aśvamedhasahasrasya phalaṃ prāpnotyasaṃśayam | cāturmāsye viśeṣeṇa bhokturmokṣapradaṃ bhavet

Ohne Zweifel erlangt er die Frucht von tausend Aśvamedha-Opfern. Besonders während der Cāturmāsya-Zeit wird dies für den, der es nach Vorschrift zu sich nimmt, zum Spender der Befreiung (mokṣa).

अश्वमेधसहस्रस्यof a thousand Aśvamedha (sacrifices)
अश्वमेधसहस्रस्य:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअश्वमेध (प्रातिपदिक) + सहस्र (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष (अश्वमेधानां सहस्रम्); नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (6th/षष्ठी), एकवचन; सम्बन्ध (genitive)
फलम्the fruit/result
फलम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootफल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/द्वितीया), एकवचन
प्राप्नोतिattains
प्राप्नोति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + आप्/आप्नोति (धातु)
Formलट्-लकार (present), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
असंशयम्without doubt
असंशयम्:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootअसंशय (प्रातिपदिक)
Formक्रियाविशेषण-अव्यय (adverbial accusative)
चातुर्मास्येin the Cāturmāsya period
चातुर्मास्ये:
Adhikarana (Location/Time/अधिकरण)
TypeNoun
Rootचातुर्मास्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (7th), एकवचन; अधिकरण
विशेषेणespecially
विशेषेण:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootविशेष (प्रातिपदिक)
Formतृतीया-एकवचनरूपेण क्रियाविशेषण (instrumental used adverbially)
भोक्तुःof the eater/partaker
भोक्तुः:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootभुज् (धातु) → भोक्तृ (कृदन्त, तृ-प्रत्यय)
Formकर्तृवाचक-तृन्त (agent noun), पुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (6th), एकवचन; सम्बन्ध
मोक्षप्रदम्granting liberation
मोक्षप्रदम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमोक्ष (प्रातिपदिक) + प्रद (प्रातिपदिक)
Formचतुर्थी-तत्पुरुष (मोक्षं प्रददाति इति); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; विशेषण (predicate adjective)
भवेत्would be/becomes
भवेत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formविधिलिङ्-लकार (optative), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद

Vāṇī

Tirtha: Cāturmāsya observance with palāśa-pātra (within Hāṭakeśvara-kṣetra māhātmya)

Type: kshetra

Listener: Narrative audience within Brahmā–Nārada framed Cāturmāsya discourse

Scene: Devotee in Cāturmāsya austerity eats from palāśa leaves; above, symbolic vision of a thousand Aśvamedha yajñas dissolving into a single radiant mokṣa-light, indicating the superior fruit in sacred season.

A
Aśvamedha
C
Cāturmāsya
M
Mokṣa

FAQs

Simple dharmic observances, when performed in sacred times like Cāturmāsya, are exalted as powerful paths to purification and even liberation.

The emphasis is on time-sacrality (Cāturmāsya) and the palāśa practice within tīrtha tradition, rather than a named geographic tīrtha.

A Cāturmāsya-specific observance connected with ‘bhoktṛ’ (ritually proper partaking), presented as highly meritorious.