Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 6

चातुर्मास्ये विशेषेण जलरूपगतो हरिः । जलादन्नानि जायंते जगतां तृप्तिहेतवे

cāturmāsye viśeṣeṇa jalarūpagato hariḥ | jalādannāni jāyaṃte jagatāṃ tṛptihetave

Im Cāturmāsya, besonders, weilt Hari in der Gestalt des Wassers. Aus dem Wasser entstehen Korn und Nahrung, die Ursache der Sättigung und des Wohlergehens der Welt.

चातुर्मास्येin the Cāturmāsya season/period
चातुर्मास्ये:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootचातुर्मास्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (अधिकरण), एकवचन; काल/अवधि-वाचक
विशेषेणespecially
विशेषेण:
Prakara (Manner/प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootविशेष (प्रातिपदिक)
Formतृतीया-एकवचन रूपेण क्रियाविशेषण-प्रयोग (instrumental used adverbially): ‘especially’
जलरूपगतःhaving assumed the form of water
जलरूपगतः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootजल (प्रातिपदिक) + रूप (प्रातिपदिक) + गत (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (जलस्य रूपम्; तद्रूपं गतः); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण (हरिः)
हरिःHari (Viṣṇu)
हरिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootहरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
जलात्from water
जलात्:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootजल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (अपादान), एकवचन
अन्नानिfoods, grains
अन्नानि:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअन्न (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
जायन्तेare born/arise
जायन्ते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootजन् (धातु)
Formलट् (वर्तमान), प्रथमपुरुष, बहुवचन; आत्मनेपद
जगताम्of beings/of the worlds
जगताम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootजगत् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी (सम्बन्ध), बहुवचन
तृप्तिहेतवेfor the sake of satisfaction
तृप्तिहेतवे:
Sampradana (Purpose/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootतृप्ति (प्रातिपदिक) + हेतु (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (तृप्तेः हेतु:); पुंलिङ्ग, चतुर्थी (सम्प्रदान), एकवचन

Brahmā

Type: river

Scene: Monsoon clouds over a river/pond; Hari’s presence suggested within shimmering water; farmers sowing/fields greening; grains emerging as a divine gift.

B
Brahmā
H
Hari (Viṣṇu)
C
Cāturmāsya
J
Jala (water)
A
Anna (food)

FAQs

Seeing water and nourishment as manifestations of Hari cultivates gratitude, restraint, and sacred responsibility during Cāturmāsya.

No single tīrtha is specified; the teaching is framed within the Hāṭakeśvara-kṣetra māhātmya narrative context.

Cāturmāsya observance is highlighted, implying heightened reverence for water and food, often expressed through worship and charity (anna-related offerings).