Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 15

मानुष्यं दुर्लभं लोके हरिभक्तिश्च दुर्लभा । चातुर्मास्ये विशेषेण सुप्ते देवे जनार्दने

mānuṣyaṃ durlabhaṃ loke haribhaktiśca durlabhā | cāturmāsye viśeṣeṇa supte deve janārdane

Die menschliche Geburt ist selten in dieser Welt, und selten ist auch die Hingabe an Hari—zumal während des Cāturmāsya, wenn der Herr Janārdana, so heißt es, im göttlichen Schlaf ruht.

मानुष्यम्human birth/state
मानुष्यम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमानुष्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; कर्ता
दुर्लभम्rare
दुर्लभम्:
Karta-predicative (Predicate adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootदुर् + लभ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विधेय-विशेषण (for मानुष्यम्)
लोकेin the world
लोके:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootलोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन; अधिकरण
हरिभक्तिःdevotion to Hari
हरिभक्तिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootहरि + भक्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; समासः तत्पुरुष (devotion to Hari); कर्ता
and
:
Sambandha (Conjunction/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
दुर्लभाrare
दुर्लभा:
Karta-predicative (Predicate adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootदुर् + लभ (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विधेय-विशेषण (for हरिभक्तिः)
चातुर्मास्येin Cāturmāsya
चातुर्मास्ये:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootचातुर्मास्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन; अधिकरण
विशेषेणespecially
विशेषेण:
Kriya-viśeṣaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeNoun
Rootविशेष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन; क्रियाविशेषणार्थे (instrumental of manner)
सुप्तेwhen (he is) asleep
सुप्ते:
Adhikarana-viśeṣaṇa (Locative qualifier)
TypeAdjective
Rootस्वप् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त; पुंलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन; विशेषण (for देवे)
देवेwhen the god (is)
देवे:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन; अधिकरण
जनार्दनेJanārdana (Viṣṇu)
जनार्दने:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootजनार्दन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन; देवस्य विशेषण-रूपेण (apposition)

Sūta (deduced; Nāgarakhaṇḍa Tīrthamāhātmya narration typically via Sūta to sages)

Type: kshetra

Scene: Janārdana depicted in yoganidrā on Śeṣa in cosmic waters, while devotees on earth continue worship during monsoon; the contrast underscores ‘divine sleep’ and human urgency.

H
Hari
J
Janārdana

FAQs

Because both human life and Hari-bhakti are rare, Cāturmāsya should be valued as a sacred opportunity for devotion.

No site is named; the verse highlights a sacred calendrical period connected to Viṣṇu (Janārdana).

No single ritual is specified here; it frames Cāturmāsya as a particularly significant time for Hari-bhakti.