Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 14

निःस्पृहैरपि द्रष्टव्या धर्मवन्तो द्विजोत्तमाः । ततः प्रोक्तं पुराण ज्ञैर्ब्राह्मणैः शास्त्रदृष्टिभिः

niḥspṛhairapi draṣṭavyā dharmavanto dvijottamāḥ | tataḥ proktaṃ purāṇa jñairbrāhmaṇaiḥ śāstradṛṣṭibhiḥ

Selbst die Wunschlosen sollen die dharmischen Besten der Zweimalgeborenen aufsuchen und schauen. Danach wurde dies von Brahmanen verkündet, die die Purāṇas kennen und mit dem Blick der Śāstras sehen.

निःस्पृहैःby/with the desireless (persons)
निःस्पृहैः:
Karta (Agent/कर्ता)
TypeAdjective
Rootनिःस्पृह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे तृतीया-विभक्तिः (करण/सह), बहुवचनम्; विशेषणम्
अपिeven/also
अपि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपातः (particle), समुच्चय/अपि-अर्थे ‘even/also’
द्रष्टव्याःshould be seen
द्रष्टव्याः:
Karma (Object/कर्म)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु) + तव्यत् (कृत्)
Formतव्यत्-प्रत्ययान्तः कृत्य-विशेषणम् (gerundive/passive necessity); पुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; विधेय-भावः ‘to be seen/should be seen’
धर्मवन्तःrighteous
धर्मवन्तः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootधर्मवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; विशेषणम्
द्विजोत्तमाःbest of the twice-born (brahmins)
द्विजोत्तमाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootद्विज + उत्तम (प्रातिपदिके)
Formषष्ठी-तत्पुरुषः (द्विजानाम् उत्तमाः); पुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्
ततःthen/thereupon
ततः:
Adhikarana (Adverbial/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्ययम्; अव्यय-प्रयोगः (adverb) ‘thereupon/then/from that’
प्रोक्तम्was declared
प्रोक्तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeVerb
Rootप्र + वच् (धातु) + क्त (कृत्)
Formक्त-प्रत्ययान्तः भूतकर्मणि कृदन्तः (past passive participle); नपुंसकलिङ्गे प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विधेयम् ‘was said/declared’
पुराणम्the Purāṇa (ancient lore)
पुराणम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपुराण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
ज्ञैःby the learned
ज्ञैः:
Karta (Agent/कर्ता)
TypeAdjective
Rootज्ञ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे तृतीया-विभक्तिः, बहुवचनम्; विशेषणम्
ब्राह्मणैःby brahmins
ब्राह्मणैः:
Karta (Agent/कर्ता)
TypeNoun
Rootब्राह्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे तृतीया-विभक्तिः, बहुवचनम्
शास्त्रदृष्टिभिःwith scriptural insight
शास्त्रदृष्टिभिः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootशास्त्र + दृष्टि (प्रातिपदिके)
Formषष्ठी-तत्पुरुषः (शास्त्रस्य दृष्टिः); स्त्रीलिङ्गे तृतीया-विभक्तिः, बहुवचनम्

Narrative voice (context within Mārkaṇḍeya’s discourse)

Scene: A group of śāstra-knowing brāhmaṇas, holding manuscripts or palm-leaf bundles, declare a principle while a serene, desireless pilgrim listens; the setting suggests an āśrama near a tīrtha.

B
Brāhmaṇas

FAQs

Satsaṅga is itself a tīrtha: meeting and honoring the righteous and scripturally grounded elevates one’s pilgrimage and conduct.

No single site is named; the verse elevates the ‘living tīrtha’ of righteous, learned persons.

Darśana and association with dharmic, learned Brahmins is recommended as a purifying act.