Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 54

षष्ठान्नकालभोज्यस्य व्रतचर्यारतस्य च । एवं तस्याऽपि संस्थस्य गतः कालो महान्मुने । न च तुष्यति देवेश स्ताभ्यां द्वाभ्यां कथञ्चन

ṣaṣṭhānnakālabhojyasya vratacaryāratasya ca | evaṃ tasyā'pi saṃsthasya gataḥ kālo mahānmune | na ca tuṣyati deveśa stābhyāṃ dvābhyāṃ kathañcana

Obwohl er nur zur sechsten Mahlzeitzeit aß und sich an der Übung von Gelübde und rechter Lebensführung erfreute—so, o großer Weiser, verging lange Zeit, während er in Askese verharrte; doch der Herr der Götter war durch diese beiden allein keineswegs zufrieden.

षष्ठsixth
षष्ठ:
Viśeṣaṇa (Qualifier within compound/समासाङ्ग)
TypeAdjective
Rootषष्ठ (संख्या-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग-सम्भाव्य; समासपूर्वपदत्वेन (as first member); ‘षष्ठे’ इत्यर्थे (sixth)
अन्नfood
अन्न:
Samāsa-aṅga (Compound member)
TypeNoun
Rootअन्न (प्रातिपदिक)
Formसमासपूर्वपदत्वेन; नपुंसकलिङ्ग (food)
कालtime
काल:
Samāsa-aṅga (Compound member)
TypeNoun
Rootकाल (प्रातिपदिक)
Formसमासपूर्वपदत्वेन; पुंलिङ्ग (time)
भोज्यस्यof one whose meal is at the sixth-day time (i.e., eating every sixth day)
भोज्यस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootभोज्य (प्रातिपदिक; √भुज् से यत्)
Formसमास: तत्पुरुष (षष्ठ-अन्न-काल-भोज्य); पुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी (6th), एकवचन; सम्बन्ध (genitive)
व्रतचर्यारतस्यof one devoted to the observance of vows
व्रतचर्यारतस्य:
Sambandha (Genitive qualifier/सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootव्रत (प्रातिपदिक) + चर्या (प्रातिपदिक) + रत (प्रातिपदिक)
Formसमास: तत्पुरुष (व्रत-चर्यायां रतः); पुंलिङ्ग, षष्ठी (6th), एकवचन; विशेषण (qualifier of implied person)
and
:
Samuccaya (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयबोधक (conjunction)
एवम्thus
एवम्:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial modifier/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक (thus)
तस्यof him
तस्य:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th), एकवचन; सर्वनाम
अपिalso
अपि:
Sambandha/Emphasis (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; अप्यर्थ (also/even)
संस्थस्यof (him) being engaged/steadfast
संस्थस्य:
Sambandha (Genitive qualifier/सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootसम् + स्था (धातु) + क्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकृदन्त; पुंलिङ्ग, षष्ठी (6th), एकवचन; ‘स्थित/निविष्ट’ इत्यर्थे
गतःpassed
गतः:
Kriyā (Predicative/क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकृदन्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; ‘गतः’ = has passed
कालःtime
कालः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकाल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
महान्great; long
महान्:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषण (qualifier of कालः)
मुनेO sage
मुने:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8th), एकवचन
not
:
Pratiṣedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध (negation)
and
:
Samuccaya (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय/अन्वय (and)
तुष्यतिis satisfied
तुष्यति:
Kriyā (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootतुष् (धातु)
Formलट् (वर्तमान/Present), परस्मैपद; प्रथमपुरुष, एकवचन
देवेशःLord of the gods
देवेशः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक) + ईश (प्रातिपदिक)
Formसमास: तत्पुरुष (देवानाम् ईशः); पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
ताभ्याम्by those two
ताभ्याम्:
Karaṇa (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसक/स्त्री/पुं-त्रिलिङ्गसर्वनाम; तृतीया (3rd), द्विवचन
द्वाभ्याम्two
द्वाभ्याम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootद्वि (संख्या-प्रातिपदिक)
Formतृतीया (3rd), द्विवचन; संख्याविशेषण (qualifier of ताभ्याम्)
कथञ्चनin any way
कथञ्चन:
Kriyāviśeṣaṇa (Manner/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootकथञ्चन (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक (in any way/at all)

Narrative voice addressing a sage-listener (“mune” indicates an interlocutor)

Type: kshetra

Listener: mahāmuni (addressed as ‘O great sage’)

Scene: A long passage of time shown through changing seasons around an ashram shrine; the ascetic maintains strict meal restraint and vrata discipline, yet the deity remains unmanifest, creating a quiet tension.

D
Deveśa (Śiva, implied)

FAQs

Austerities and rules alone may not suffice; divine grace is won through fuller devotion and right inner disposition.

The Hāṭakeśvara-related tīrtha context continues; the verse highlights the intensity of practice within that sacred geography.

Vrata-caryā (vowed discipline) and severe dietary restraint (infrequent eating) are described.