Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 44

अथ तां तत्र संवीक्ष्य दारुणे तपसि स्थिताम् । प्रणिपत्य स्थितो दीनः सदुःखो वाक्यमब्रवीत्

atha tāṃ tatra saṃvīkṣya dāruṇe tapasi sthitām | praṇipatya sthito dīnaḥ saduḥkho vākyamabravīt

Als er sie dort sah, in furchtbarer Askese verharrend, verneigte er sich tief; dann stand er, traurig und bekümmert, da und sprach diese Worte.

अथthen
अथ:
Sambandha-bodhaka (Connector/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय; अनन्तरार्थक (then)
ताम्her
ताम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया विभक्ति, एकवचन (accusative singular)
तत्रthere
तत्र:
Adhikaraṇa (Adverbial location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक अव्यय (locative adverb: there)
संवीक्ष्यhaving seen
संवीक्ष्य:
Pūrvakāla-kriyā (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootसम्-वीक्ष् (धातु) + ल्यप् (अव्ययकृदन्त)
Formक्त्वान्त/ल्यपन्त अव्ययकृदन्त (gerund/absolutive): ‘having seen’
दारुणेterrible, severe
दारुणे:
Viśeṣaṇa (Adjectival modifier)
TypeAdjective
Rootदारुण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; सप्तमी विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (agreeing with ‘तपसि’)
तपसिin penance
तपसि:
Adhikaraṇa (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतपस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; सप्तमी विभक्ति, एकवचन (locative singular)
स्थिताम्standing/remaining
स्थिताम्:
Karma-viśeṣaṇa (Object qualifier/कर्मविशेषण)
TypeVerb
Rootस्था (धातु) + क्त (कृदन्त) ‘स्थित’
Formभूतकालिक क्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; स्त्रीलिङ्ग द्वितीया एकवचन; कर्मणि/विधेय (as object qualifier: ‘her who was staying’)
प्रणिपत्यhaving prostrated
प्रणिपत्य:
Pūrvakāla-kriyā (Prior action)
TypeVerb
Rootप्र-नि-पत् (धातु) + ल्यप् (अव्ययकृदन्त)
Formल्यपन्त अव्ययकृदन्त (gerund): ‘having bowed down’
स्थितःstood
स्थितः:
Kriyā (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootस्था (धातु) + क्त (कृदन्त) ‘स्थित’
Formभूतकालिक क्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; पुंलिङ्ग प्रथमा एकवचन; विधेय (stood)
दीनःwretched, humble
दीनः:
Viśeṣaṇa (Adjectival modifier)
TypeAdjective
Rootदीन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (of ‘सः’ understood)
स-दुःखःsorrowful
स-दुःखः:
Viśeṣaṇa (Adjectival modifier)
TypeAdjective
Rootस (उपसर्ग/सह) + दुःख (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा विभक्ति, एकवचन; उपपद-तत्पुरुषः (‘दुःखेन सह’/‘दुःखयुक्तः’ = sorrowful)
वाक्यम्words, a speech
वाक्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवाक्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया विभक्ति, एकवचन (accusative singular)
अब्रवीत्said, spoke
अब्रवीत्:
Kriyā (Main verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootब्रू (धातु)
Formलङ् लकार (imperfect/past); प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद

Narrator (introducing Śatānanda’s speech)

Tirtha: Hāṭakeśvara-kṣetra (contextual)

Type: kshetra

Scene: Śatānanda beholds his mother emaciated yet radiant in tapas; he prostrates, then rises with tearful face to speak.

Ś
Śatānanda (implied)
T
tapas

FAQs

Reverence and compassion frame spiritual counsel; humility precedes meaningful guidance in dharma.

The encounter takes place in the same sacred kṣetra celebrated in this chapter’s Tīrthamāhātmya, connected to Hāṭakeśvara.

Prostration (praṇipāta) as an act of reverence before speaking and advising.