Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 77

तथापि यदि ते काचिच्छंका चित्ते व्यवस्थिता । तत्स्नानं कुरु गत्वा तु तस्मिंस्तीर्थे सुशोभने

tathāpi yadi te kācicchaṃkā citte vyavasthitā | tatsnānaṃ kuru gatvā tu tasmiṃstīrthe suśobhane

Wenn dennoch irgendein Zweifel in deinem Herzen verbleibt, dann geh hin und vollziehe das rituelle Bad an jener herrlich schönen heiligen Furt.

तथाthus
तथा:
Sambandha (Adverbial/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formप्रकारवाचक-अव्ययम् (adverb: thus)
अपिeven/however
अपि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपातः (particle), ‘even/however’ अर्थे
यदिif
यदि:
Sambandha (Condition/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootयदि (अव्यय)
Formशर्त-सम्बन्धी अव्ययम् (conditional conjunction)
तेfor you/to you
ते:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया/षष्ठी-एकवचन-रूपम्; अत्र चतुर्थी-अर्थे (for you) दत्तिवत् प्रयोगः
काचित्some
काचित्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootक (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; अनिश्चित-विशेषणम् (some)
शङ्काdoubt/suspicion
शङ्का:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootशङ्का (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
चित्तेin the mind
चित्ते:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootचित्त (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः (Locative), एकवचनम्
व्यवस्थिताis settled/established
व्यवस्थिता:
Karta (Predicate adjective/कर्तृ-विशेषण)
TypeAdjective
Rootवि+अव√स्था (धातु) → व्यवस्थित (कृदन्त)
Formभूतकृदन्तः (past participle), स्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘स्थित’ अर्थे
तत्that
तत्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘स्नानम्’ इत्यस्य विशेषणम्
स्नानम्bath/ritual bathing
स्नानम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootस्नान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
कुरुdo/perform
कुरु:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√कृ (धातु)
Formलोट्-लकारः (Imperative), परस्मैपदम्, मध्यम-पुरुषः (2nd person), एकवचनम्
गत्वाhaving gone
गत्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Root√गम् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययम् (gerund/absolutive): ‘having gone’
तुthen/indeed
तु:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formविरोध/अन्वय-निपातः (conjunctive particle: but/indeed)
तस्मिन्in that
तस्मिन्:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘तीर्थे’ इत्यस्य विशेषणम्
तीर्थेat the sacred ford/place
तीर्थे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्
सुशोभनेvery beautiful
सुशोभने:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसु- (उपसर्ग) + शोभन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (very beautiful)

Unspecified (a narrator/teacher instructing Lakṣmaṇa)

Type: ghat

Scene: A pilgrim approaches a radiant ford, sunlight glinting on water; the path is lined with trees and small shrines, inviting the act of bathing as resolution of doubt.

L
Lakṣmaṇa

FAQs

When inner uncertainty persists, Purāṇic dharma recommends a concrete act of purification—tīrtha-snāna—to settle the mind and restore clarity.

A ‘suśobhana’ (splendid) tīrtha within Nāgarakhaṇḍa, Adhyāya 20; the next verses connect it with Śakra (Indra).

Perform snāna (ritual bathing) at the specified tīrtha.