Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 62

ब्राह्मणा ऊचुः पूर्वापरविरोधे नवाक्यमेतन्महामते । कथमस्ति कथं नास्ति तस्मात्त्वं वक्तुमर्हसि । विस्मयोऽयं महाञ्जातः सर्वेषां च द्विजन्मनाम्

brāhmaṇā ūcuḥ pūrvāparavirodhe navākyametanmahāmate | kathamasti kathaṃ nāsti tasmāttvaṃ vaktumarhasi | vismayo'yaṃ mahāñjātaḥ sarveṣāṃ ca dvijanmanām

Die Brāhmaṇas sprachen: „O Großgesinnter, diese Aussage ist neu und scheint dem Vorhergehenden und Nachfolgenden zu widersprechen. Wie kann es sein, und wie kann es nicht sein? Darum sollst du es erklären. Großes Erstaunen ist bei allen Zweimalgeborenen entstanden.“

ब्राह्मणाःthe brāhmaṇas
ब्राह्मणाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootब्राह्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), बहुवचन
ऊचुःsaid
ऊचुः:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष (3rd person), बहुवचन
पूर्व-अपर-विरोधेin the contradiction between earlier and later (statements)
पूर्व-अपर-विरोधे:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootपूर्व (प्रातिपदिक) + अपर (प्रातिपदिक) + विरोध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (7th/Locative), एकवचन; समाहार/निर्देश-तत्पुरुष (पूर्वापरयोः विरोधः)
नवnew
नव:
Visheshana (Adjectival qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootनव (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), एकवचन; विशेषण
आक्यम्statement
आक्यम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootवाक्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), एकवचन
एतत्this
एतत्:
Visheshana (Pronominal qualifier/विशेषण)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), एकवचन; सर्वनाम
महामतेO great-minded one
महामते:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमहामति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति (Vocative), एकवचन; कर्मधारय (महान् मतिः यस्य)
कथम्how
कथम्:
Sambandha (Interrogative/प्रश्न)
TypeIndeclinable
Rootकथम् (अव्यय)
Formअव्यय; प्रश्नार्थक क्रियाविशेषण (interrogative adverb)
अस्तिis/exists
अस्ति:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष, एकवचन
कथम्how
कथम्:
Sambandha (Interrogative/प्रश्न)
TypeIndeclinable
Rootकथम् (अव्यय)
Formअव्यय; प्रश्नार्थक क्रियाविशेषण
not
:
Sambandha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध
अस्तिis/exists
अस्ति:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष, एकवचन
तस्मात्therefore/from that
तस्मात्:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, पञ्चमी-विभक्ति (5th/Ablative), एकवचन; सर्वनाम
त्वम्you
त्वम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), एकवचन; सर्वनाम
वक्तुम्to speak
वक्तुम्:
Karma (Object of 'arhasi'/कर्म)
TypeVerb
Rootवच् (धातु) + तुमुन् (कृदन्त)
Formतुमुन्-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (infinitive)
अर्हसिyou ought/are fit
अर्हसि:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootअर्ह् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), मध्यम-पुरुष (2nd person), एकवचन
विस्मयःastonishment
विस्मयः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविस्मय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
अयम्this
अयम्:
Visheshana (Pronominal qualifier/विशेषण)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
महान्great
महान्:
Visheshana (Adjectival qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण
जातःarisen
जातः:
Kriya (Predicative participle/विधेय)
TypeAdjective
Rootजन् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकृदन्त (past participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
सर्वेषाम्of all
सर्वेषाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन; सर्वनामसदृश
and
:
Sambandha (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (conjunction)
द्वि-जन्मनाम्of the twice-born (brāhmaṇas)
द्वि-जन्मनाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootद्वि (प्रातिपदिक) + जन्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (द्वे जन्मनी यस्य)

Brāhmaṇas

Listener: Brāhmaṇa assembly; addressed speaker is ‘mahāmati’

Scene: A circle of brāhmaṇas rises or gestures in unison, questioning a speaker; faces show surprise and insistence on consistency; manuscripts and ritual implements nearby.

FAQs

Dharma is to be understood through careful inquiry; apparent contradictions invite clarification rather than rejection.

No site is named in this verse; it is a doctrinal question within a tīrtha-mahātmya chapter.

None directly; it requests explanation of the stated purification principle.